Depandance Diana (Kúpele Lúčky)

Slovensko

Hotel: Depandance Diana (Kúpele Lúčky) - iné voľné termíny

Termín: 12.10.2024 - 18.10.2024 (7 dní)
Strava: Plná penzia
Orientačná cena: 508 EUR
Doprava: Vlastná
Typ pobytu: Pobytové | Kúpelné
Typ zájazdu: Katalóg
Tip: |

Overiť dostupnosť a cenu | Naspäť


...


Nasledujú doplňujúce informácie k téme Zalitavsko:

Krajiny svätoštefanskej koruny
A Magyar Szent Korona Országai
1867 – 1918
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Hymna: Himnusz
Motto: Regnum Mariae Patrona Hungariae
Geografia
Mapa štátu
Zalitavsko (v tmavočervenej farbe) v roku 1914
Obyvateľstvo
Štátny útvar
Materský štát
rakúsky zlatý (1867 – 1892)
koruna (1892 – 1918)
Vznik
Zánik
31. októbra 1918 (Astrová revolúcia/rozpad Rakúsko-Uhorska)
13. novembra 1918 (Karol I. sa na nátlak maďarských politikov zriekol svojich panovníckych práv v Uhorsku)
16. novembra 1918 (vyhlásenie Maďarskej ľudovej republiky)
Predchádzajúce štáty:
Kráľovské Uhorsko Kráľovské Uhorsko
Rakúske cisárstvo Rakúske cisárstvo
Sedmohradské veľkokniežatstvo Sedmohradské veľkokniežatstvo
Nástupnícke štáty:
Prvá maďarská republika Prvá maďarská republika
Štát Slovincov, Chorvátov a Srbov Štát Slovincov, Chorvátov a Srbov
Prvá česko-slovenská republika Prvá česko-slovenská republika
Druhá poľská republika Druhá poľská republika
Rumunské kráľovstvo Rumunské kráľovstvo
Talianske regentstvo Carnaro Talianske regentstvo Carnaro

Zalitavsko (iné názvy: Translajtánsko[1], Translajtánia[2][3]; staršie: Translajtania[4], Zaľutavsko[5], Krajiny za Ľutavou[4][6]; lat. Transleithania, nem. Transleithanien) bol neoficiálny názov pre Krajiny svätoštefanskej koruny (vlastné Uhorsko, Chorvátsko-Slavónsko a Rijeka), teda pre uhorskú časť Rakúsko-Uhorska (Uhorské kráľovstvo v širšom zmysle), od rakúsko-uhorského vyrovnania (1867) do zániku Rakúsko-Uhorska (1918). Názov je odvodený od rieky Litava (Ľutava; maď. Lajta, nem. Leitha), po ktorej prebiehala hranica medzi rakúskou a uhorskou časťou dualistickej Rakúsko-uhorskej monarchie.

Referencie

  1. Zalitavsko. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok VI T-Ž. Bratislava : Veda, 1982. 853 s. S. 493.
  2. MOJDIS, J. Francúzska historiografia 19. storočia o Slovákoch. In: Ročenka Katedry dejín FHPV PU 2003. S. 29 Archivované 2022-08-14 na Wayback Machine
  3. CZAMBEL, S. Rukoväť spisovnej reči slovenskej. 1902. S. 359
  4. a b Kožehuba, J. Zemepis pre nár. školy. Turč. Sv. Martin 1872. S. 31
  5. Zaľutavsko. In: Česko-německý slovník Fr. Kotta 7, S. 1113
  6. RADLINSKY, Ondrej. Skolnik. obsahujuci hviezdovedu, zemepis, silozpyt, zemeznalstvo, prirodopis ....  : Mechitaristendr., 1871. 330 s. S. 34.

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zalitavsko

Zdroj

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Zdroj:https://sk.wikipedia.org/wiki/Zalitavsko
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Copyright.sk © by Web. All rights reserved. | Zásady ochrany osobných údajov | Súbory cookies.
V prípade Vašich otázok nás prosím kontaktujte tu.



Vážime si Vaše súkromie

Svoj súhlas s ukladaním súborov cookies z nášho webového sídla www.osada.sk ako aj od tretích strán vo Vašom zariadení súvisiace s anonymizovaným spracovaním údajov za účelom zlepšenia navigácie a používania  našich stránok, efektívnejšieho použitia marketingových a remarketingových nástrojov a poskytnutím obsahu nás a tretích strán vyjadríte kliknutím na tlačidlo “Prijať všetky súbory cookies”.

Pokiaľ si želáte viac informácií alebo si želáte zmeniť nastavenie používania cookies, kliknite na tlačidlo “Spravovať nastavenia cookies”.


Prijať všetky súbory cookies Spravovať nastavenia cookies