Ivan Hopta | |
Poslanec mestského zastupiteľstva v Humennom[1] | |
---|---|
V úrade 1994 – 2021 | |
Poslanec zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja[2] | |
V úrade 2009 – 2021 | |
Predseda strany ÚSVIT[3] | |
V úrade 2005 – 2021 | |
Bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky[4] | |
V úrade 2002 – 2006 | |
Biografické údaje | |
Narodenie | 19. september 1958 |
Úmrtie | 21. december 2021 (63 rokov) |
Politická strana | KSS (do 2004) ÚSVIT (od 2005) |
Národnosť | ukrajinská[4] |
PhDr. Ivan Hopta, CSc. (* 19. september 1958 – † 21. december 2021)[5] bol slovenský politik, predseda ľavicovej strany ÚSVIT.[3]
Od roku 1994 bol nepretržite poslancom Mestského zastupiteľstva v Humennom. V roku 2006 zo 173 kandidátov získal druhý najväčší počet hlasov. Štyri roky predtým bol prvý. Bol stálym kritikom bývalého primátora Humenného Vladimíra Kostilníka, s ktorým viedol aj súdny spor.[chýba zdroj Vo volebnom období 2001 – 2005 bol zvolený za poslanca Prešovského samosprávneho kraja v okrese Humenné za Komunistickú stranu Slovenska (KSS). Vo volebnom období 2006 – 2009 okres Humenné nezastupoval.[6] 14. novembra 2009 bol Ivan Hopta opäť zvolený do krajského zastupiteľstva, tentoraz za svoju novú stranu, ÚSVIT.[2] Poslanec Hopta bol podpredsedom Komisie školstva, mládeže, telesnej výchovy a športu.[7]
Vo volebnom období 2002 – 2006 bol zvolený za poslanca NR SR za KSS.[4] Bol členom Výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, členom Výboru pre školstvo, kultúru a médiá, ako aj členom Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií NR SR. Počas svojho pôsobenia v parlamente predsedal skupine priateľstva s balkánskymi štátmi a Rumunskom a Bulharskom. Bol členom trojčlennej slovenskej parlamentnej delegácie na stretnutí parlamentov svete v Mexiku.
V roku 2004 z KSS vystúpil a pôsobil ďalej v Národnej rade aj v zastupiteľstve samosprávneho kraja ako nezávislý poslanec.[8] V máji 2005 založil novú ľavicovú stranu ÚSVIT a stal sa jej predsedom. Podľa Hoptovho vyjadrenia citovaného na serveri Atlas.sk strana zastáva názor, že „Národná rada SR by mala ešte do komunálnych volieb prijať zákon, ktorý by obmedzil zotrvávanie vo funkcii primátorov a starostov obcí najviac na dve funkčné obdobia a zároveň by znížil platy starostom, ale najmä primátorom miest, ktoré sú mnohokrát väčšie ako platy ministrov“.[3]