Prokip Kolisnyk | |
akademický maliar, zaslúžilý umelec Ukrajiny | |
Narodenie | 16. júl 1957 Potašňa, Vinnycká oblasť, Ukrajina |
---|---|
Úmrtie | 25. máj 2021 (63 rokov) Prešov, Slovensko |
Zamestnanie | univerzitný pedagóg na Prešovskej univerzite v Prešove (1999 – 2016) |
Alma mater | Kyjevský štátny umelecký inštitút (dnes Národná akadémia umenia a architektúry) |
Mgr. art. Prokip Kolisnyk (* 16. júl 1957, Potašňa, Vinnycká oblasť, Ukrajina – † 25. máj 2021, Prešov) bol akademický maliar, zaslúžilý umelec Ukrajiny, pedagóg a spisovateľ ukrajinského pôvodu, ktorý žil, pracoval a tvoril v Prešove.
Autor pôvodných umeleckých diel: figurálne kompozície, krajinomaľby, portréty, zátišia, akty... (maľba, kresba, grafika, plastika).
Jeho diela sa nachádzajú v múzeách a zbierkach Ukrajiny, Slovenska, Česka, Poľska, Bieloruska, Rakúska, Rumunska, Izraela, Kanady, Spojených štátov, Nemecka, Francúzska, Maďarska, Švajčiarska a iných.
V rokoch 1999 až 2016 vyučoval maľbu na Katedre výtvarnej výchovy a umenia Prešovskej univerzity v Prešove.
Prokip Kolisnyk sa narodil 16. júla 1957 v obci Potašňa vo Vinnyckej oblasti Ukrajiny.
Autor a kurátor projektu „Potašňa – čarunka Podillja“, v rámci ktorého bolo zriadené Múzeum kultúry dediny a Galéria Prokopa Kolisnyka v Potašni na Ukrajine. V rokoch 2004 až 2013 tam boli uskutočnené rôzne kultúrne a umelecké podujatia: plenéry, výstavy, stretnutia, koncerty a iné. V roku 2013 bol projekt predstavený v Národnom múzeu Tarasa Ševčenka a roku 2010 v Národnom múzeu literatúry Ukrajiny v Kyjeve. V rámci projektu boli pripravené a publikované desiatky statí a prospektov a bola vydaná aj publikácia. Centrum kultúry v Potašni sa stalo živým strediskom výtvarnej kultúry kraja.
Zomrel 25. mája 2021 v Prešove.[1]
„ | Prokip Kolisnyk vstúpil do dejín výtvarnej kultúry ako kresťanský umelec so skúsenosťou neúnavného bádateľa, kde je hľadanie nerozdielne od najbezprostrednejšej emócie, kde je neprítomné slepé kopírovanie západných vzorov, ale je prítomný prielom do vlastnej národnej reči a vôľa k štýlu. | “ |
– Vasyľ Herasymjuk |
„ | Pre Prokipa Kolisnyka, umelca s vrodeným maliarskym pudom, sú dôležité otázky farby, jej nálady a atmosféry. Farba ako dominantný tvárny prvok nielen obraz buduje, ale je aj nositeľkou výrazu a dynamiky, vytvára dramatické dejisko: konfrontácia a zároveň rovnováha rozpálených červení, žiarivých žltí, chladných modrých, lahodnej zelenej, bielej a sonórnej černe. Spontánna exaltácia farieb – vyjavené umelcovo vnútro. Ním vnímaná realita života a sveta. Exceluje duchovná podstata motívu. | “ |
– Michal Tokár |
„ | Životné dielo a najnovšie obrazy akad. maliara Prokipa Kolisnyka sú slávnosťou farby a ducha. Maestro farby a kompozície, predstavuje diela prierezu svojej tvorby. K najnovším objavom v maľbe dopracoval spontánne, no zákonite. Kto hľadá, nájde, kto búši na bránu, bude mu otvorené. V minulej, nesmierne odvážnej a silnej sérii obrazov na tému Napätie, začal pod obrovským tlakom nevyhnutnosti silnej aktuálnej vnútornej výpovede experimentovať s plochou obrazu, napínaním a vrstvením siločiar farebných myšlienok, ako ich sa dá nazvať, dostatočne výstižne. Logicky následne majster pokračuje v usilovnej práci na zdokonaľovaní svojej objavnej techniky na sérii obrazov s názvom Proti – postoj. Maliar komponuje tieto obrazy čo najúspornejšie, obmedzuje priestor obrazu na základné dve roviny, do ktorých umiestňuje dve proti stojace figúry. Proti postoj Dobra a Zla. Základný konflikt sveta, večnosti. Ikonické obrazy, kompozične, jednoduchosťou motívu pripomínajú až stredoveké inkunábuly. Siločiary energetických nosičov farebnej hmoty nás vťahujú dovnútra obrazu, jeho štruktúry, priestoru farebnej matérie. Vzduch medzi siločiarami svetelno-farebnej energie iskrí ako prskavky, očarúva nás a nenechá na pokoji. Priestor medzi nami a priestorom obrazovej energetickej farebnej štruktúry, nesúcej symboly maliarskej výpovede, je to, čo maliar nazýva obrazom. Nie samotný obraz ako materiál artefaktu, no najmä ten neviditeľný priestor medzi nami a ním samotným, to je ten neopísateľný obraz, vždy iný, neustále sa meniaci, s každým percipientom, a s každým momentom. Zároveň tieto obrazy sú ako symboly základného vzorca, konštánt pravdy, večne nemennej podstaty pravdy o nás, a o svete v nás. | “ |
– Peter Kocák |
Od roku 1976 sa zúčastňuje na národných, medzinárodných, kolektívnych a skupinových výstavách a prezentoval svoje diela na samostatných výstavách:
|
|