Borský Mikuláš je obec na Slovensku v okrese Senica v Trnavskom samosprávnom kraji. Obec vznikla zlúčením dvoch pôvodných obcí, Borského Mikuláša a Borského Petra 1. januára 1975.
V južnej časti sú mierne vŕšky (Lakšárske kopce), najvyšším je Mária Magdaléna (297 m n. m.), ďalšie: Dubník (289 m n. m., je na ňom 70 m vysoký stožiar televízneho vysielača), Ruženica (281 m n. m.), Vinohrádky (257 m n. m.) a Kravia hora (254 m n. m.). Značná časť územia je zalesnená prevažne borovicovým lesom, najmä v katastrálnom území Borský Peter.
Dejiny
Prvá zmienka o nej pochádza zo 14. storočia. V neskoršej dobe sa sem prisťahovali habáni, ktorých pripomína osada zvaná Habány.
Ale nálezy z doby rímskej dokazujú, že v chotári obce sa pohybovali ľudia v prvých storočiach nášho letopočtu. Teda v 14. storočí sa spomína Borský Mikuláš ako Zenthmiklos; r. 1773 sa vyskytujú názvy Búr Swatý Mikuláš, Bur Sancti Nicolai, Bur Sancti Petri, Bur-Sankt-Nicklasz, Bur-Sankt-Peter, Bur-Szent-Miklós, Bur-Szent-Péter; r. 1920 sa obec volala Burský Svätý Mikuláš, Burský Svätý Peter; od r. 1960 potom Borský Mikuláš a Borský Peter.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1394, zo záznamov novozriaďovanej zemepanskej správy, ktorá dopĺňala už fungujúcu cirkevnú správu.
Najstaršia zmienka o obci je vo forme Zenthmiklos a Zenthpeter je na listine Bratislavskej kapituly z 3. júla 1394. Ide o štatúciu pre Stibora zo Stiboríc, ktorou sa mu dáva do držby panstvo Ostriež (Ostrý kameň). Podľa tejto listiny a ďalších dokumentov patril Borský Mikuláš ako poddanská obec hradu Ostriež. Neskôr obec patrila holíčskemu panstvu a jeho vládnucemu rodu Coborovcov, ktorí ju predali Habsburgovcom.
Patrónom obce bol svätý Mikuláš, ktorý sa v 18. storočí dostal aj do znaku obce. Starším symbolom obce bola bežiaca líška pod borovicou. Pečatidlo s týmto znakom sa datuje už od roku 1597 a tento motív bol aj použitý pre súčasný erb obce. Bývalá obec Borský Peter mala v znaku sv. Petra.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
Rímskokatolícky kostol sv. Petra v časti Borský Peter, jednoloďová pôvodne románska stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou asi z 12. storočia až 14. storočia. V 16. storočí bol kostol spolu s obcou obsadený Turkami, došlo k jeho úprave na pevnosť. Z tohto obdobia sa dochoval fortifikačný múr so strieľňami a polmesiac umiestnený na veži. V rokoch 1676–1680 bol kostol barokovo prestavaný, stredoveká loď bola zbúraná a nahradená vyššou barokovou. Z pôvodnej stavby sa dochovala iba veža, nepomerne nižšia ako loď kostola. Ďalšími úpravami prešiel aj v roku 1713 a v prvej polovici 20. storočia.[5] V interiéri sa nachádzajú tri barokové oltáre, baroková kazateľnica a kamenná krstiteľnica. Fasády kostola sú členené lizénovými rámami, opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je horizontálne členená kordónovými rímsami. Nachádza sa tu sedem románskych združených okien, bifórií. Ukončená je murovaným ihlancom s postrannými murovanými vežicami. Na južnej strane kostola je baroková murovaná predsieň ukončená štítom s edikulou a nikou.
Kostol sv. Petra
Detail románskej veže
Brána do areálu kostola
Rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša v časti Borský Mikuláš, jednoloďová baroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1753. V interiéri sa nachádzajú tri barokové oltáre a pôvodné barokové lavice. Fasády kostola sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža má nárožné skosenia, pod korunnou rímsou je umiestnený terčík s hodinami, ukončená je barokovou helmicou s laternou.
Kaplnka sv. Márie Magdalény, baroková stavba na šesťuholníkovom pôdoryse s ihlancovou helmicou z 18. storočia.[6] Fasády kaplnky sú členené pilastrami a eliptickými oknami. Strecha je ukončená sanktusníkom s barokovou helmicou.
Rodný dom Jána Hollého, jednopodlažná ľudová stavba na pôdoryse obdĺžnika so sedlovou strechou z druhej polovice 18. storočia. V interiéri sa nachádzajú dve miestnosti. Vstup je riešený ako murovaný výpustok, žudro. Svojim zariadením dokumentuje prostredie, v ktorom sa básnik narodil, prežíval svoje detstvo a kam sa aj v neskorších obdobiach vracal ako študent a kňaz.
Obytný dom č. 1283 z druhej polovice 18. storočia, dvojpriestorový, zrubový, okožovaný a obielený, kamenná podmurovka, strecha valbová s komínom, krytina slamená, krov podopretý prístennými stĺpmi. Vstup do domu je zosilnený murovaným výpustkom. Do priestoru povaly "húry" sa dalo dostať po rebríku z čelnej strany domu. Dom je ohradený dreveným kolovým plotom.
Zdroj:https://sk.wikipedia.org/wiki/Borský_Mikuláš Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.