Súradnice: 48°08′32″S 17°06′51″V / 48,142355°S 17,114207°V / 48.142355; 17.114207

Progresívne Slovensko
Základné informácie
Založenie	27. november 2017
Predseda	Michal Šimečka
Podpredsedovia	Martin Hojsík Tomáš Valášek Irena Bihariová Lucia Plaváková Michal Truban
Poslancov	32 (NR SR)[pozn 1] 3 (EP)[1]
Volebný výsledok	20,11 % (Voľby do EP 2019) 17,96 % (Voľby do NR SR 2023)
Ideológie	sociálny liberalizmus[2][3][4] progresivizmus[2][3] pro-europanizmus[2][3] zelená politika[2][5] sekularizmus[6]
Politické spektrum	stred[7] až stredoľavica[3][4][8]
IČO	51224836
Počet členov	▼ 609 (31. 12. 2022)[9]
Medzinárodné organizácie
Skupina Európskeho parlamentu	Obnovme Európu[10]
Európska politická strana	Aliancia liberálov a demokratov za Európu
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizácia	Mladí progresívci
Ženská organizácia	Progresívne ženy
Sídlo	Tallerova 10 811 02 Bratislava
Farby	Azúrová, Biela
Web	progresivne.sk
Politický portál

Progresívne Slovensko (skratka PS) je sociálnoliberálne (ľavicovo liberálne)^[3][4] parlamentné politické hnutie pôsobiace na Slovensku. Ministerstvo vnútra SR ho zaregistrovalo 27. novembra 2017.^[11]

Cieľom PS je prezentovať progresívne riešenia spoločenských problémov a spájať rovnako zmýšľajúcich ľudí.^[12][13] Na európskej úrovni je hnutie od novembra 2018 ako jediná slovenská strana súčasťou európskej frakcie liberálov ALDE.

V komunálnych voľbách 2018 PS získalo samostatne 3 starostov a 46 poslancov a v koalíciách 6 starostov a 96 poslancov, vrátane primátora Bratislavy.^[14] Po voľbách do EP v roku 2019 malo hnutie dvoch poslancov v Európskom parlamente.^[15]

História

Vznik a volebné obdobie 2016 – 2020

V septembri 2016 avizoval podnikateľ v oblasti startupov Ivan Štefunko vznik občianskeho združenia Progresívne Slovensko s možnou budúcou transformáciou na politickú stranu.^[16] K projektu sa ešte v septembri pridal aj zakladateľ webhostingovej spoločnosti Websupport Michal Truban.^[17] Truban bol zároveň najväčším investorom hnutia. Do hnutia investoval 900 000 EUR s 5 % úrokom a ďalších 20 000 eur s 3 % úrokom.^[18] Medzi prvých medializovaných podporovateľov združenia patril spolumajiteľ softvérovej spoločnosti ESET Anton Zajac, zároveň figurujúci ako spolumajiteľ a člen predstavenstva spoločnosti, vydávajúcej Denník N.^[19]

20. januára 2018 v Žiline sa konal zakladajúci snem^[20], ktorý schválil stanovy, zvolil predsedníctvo a stanovil programové priority hnutia. Jediným zástupcom hnutia v NR SR bol vo volebnom období 2016 – 2020 poslanec Martin Poliačik, ktorý do PS vstúpil v decembri 2017 krátko po odchode z SaS.

Prezidentské a európske voľby 2019

V prezidentských voľbách 2019 sa hnutie rozhodlo nepodporiť žiadneho nezávislého kandidáta, ale postaviť do súboja o post slovenského prezidenta vlastnú kandidátku, vtedajšiu podpredsedníčku strany, Zuzanu Čaputovú. Čaputová v prvom kole získala 40,57 % hlasov a postúpila do druhého kola voľby s Marošom Šefčovičom, podpredsedom Európskej komisie, nad ktorým následne zvíťazila so ziskom 58,40 %. Čaputová pred druhým kolom voľby odstúpila z postu podpredsedníčky PS a avizovala, že v prípade výhry sa vzdá členstva v strane, čo aj urobila v máji 2019.^[21][22]

Vo februári 2019 oznámili, že európskych volieb v máji 2019 sa zúčastnia v koalícii so stranou SPOLU. Na spoločnej tlačovej konferencii to oznámili lídri Ivan Štefunko a Miroslav Beblavý. Lídrom za PS do eurovolieb bude Michal Šimečka, za SPOLU Vladimír Bilčík. Podľa prieskumu Focusu z januára 2019 by v koalícii mohli nazbierať 10,4 % hlasov.^[23]

Kampaň do parlamentných volieb

Po úspechu v európskych voľbách, v ktorých získala koalícia 20,11 % hlasov, oznámilo PS pokračovanie spolupráce so stranou SPOLU aj do parlamentných volieb v roku 2020. Kreslá na kandidátnej listine si strany podelili pomerom 75:75. Predseda PS Truban sa stal lídrom kandidátky, následne PS obsadilo všetky párne miesta od 4. do 150.^[24]

Volebné obdobie 2020 – 2023

Vo voľbách do Národnej rady vo februári 2020 PS v koalícii so stranou SPOLU dosiahlo prekvapivý neúspech, keďže získalo len 6,96 % hlasov, čo vďaka 7-percentnej hranici na vstup do Národnej rady potrebnej pre koalície znamenalo, že PS-SPOLU sa nedostalo do parlamentu napriek tomu, že v priebehu roka 2019 bolo pokladané za hlavného konkurenta vládneho SMER-SD a v prieskumoch dosahovalo stabilnú podporu nad 10 %.^[25] Z dôvodu neúspechu odstúpil 2. marca 2020 z pozície predsedu Michal Truban a oznámil, že na novom sneme strany sa nebude o predsednícke kreslo uchádzať.^[26] Záujem o predsednícku funkciu ohlásila podpredsedníčka Irena Bihariová.^[27] Nakoniec Truban zmenil postoj a v máji 2020 ohlásil opätovnú kandidatúru aj on.^[28] Snem sa kvôli pandémii koronavírusu konal 6. júna 2020 elektronicky. Na ňom tesne zvíťazila Bihariová, ktorá získala 105 hlasov, Truban získal 100.^[29]

Do Progresívneho Slovenska 9. apríla 2021 vstúpil poslanec národnej rady Tomáš Valášek, ktorý pôvodne do parlamentu kandidoval za vládnu stranu Za ľudí, z ktorej odišiel po nákupe ruskej vakcíny Sputnika V.^[30]

18. januára 2022 bol za podpredsedu Európskeho parlamentu po prvýkrát zvolený Slovák, predseda PS Michal Šimečka.^[31]

V decembri roku 2022 do PS vstúpil europoslanec Michal Wiezik, ktorý bol pôvodne zvolený za stranu SPOLU - Občianska demokracia.^[32]

29. marca 2023 do PS vstúpil bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak.^[33]

7. mája 2022 bol na sneme strany zvolený za predsedu strany Michal Šimečka. Šimečka bol jediný kandidujúci na post, hlasovalo za neho 152 zo 156 delegátov.^[34]

Volebné obdobie 2023 – 2027

Vo voľbách do NR SR v roku 2023 získalo PS 17,96 %, stávajúc sa tak druhou najsilnejšou parlamentnou stranou.^[35]

Voľby do Európskeho parlamentu 2024

V januári 2024 avizovali dohodu s Ľudovítom Ódorom, expremiérom úradníckej vlády, že povedie kandidátku hnutia v júnových voľbách do Európskeho parlamentu. Členom hnutia nateraz nebude, rozhodnúť sa chce po eurovoľbách. Zároveň bude pôsobiť vo funkcii predsedu správnej rady Progresívneho inštitútu, kde sa má podieľať na tvorbe programu hnutia.^[36][37] Medzi ďalších avizovaných kandidátov hnutia do eurovolieb patria reportérka a moderátorka Veronika Cifrová Ostrihoňová, diplomatka Ľubica Karvašová, odborník na životné prostredie a úradujúci podpredseda EP Martin Hojsík alebo ekológ Michal Wiezik.^[38]

Politické postoje

Ideológia

Progresívne Slovensko sa profiluje ako centristické, liberálne a proeurópske hnutie spájajúce umiernenú ľavicu a pravicu, no politológovia stranu zaraďujú skôr do ľavého politického spektra.^[3][4][8] Politologička Darina Malová stranu zároveň nazýva „modernou ľavicou“ a odlišuje ju od „staromódnych“ ľavicových strán ako SMER-SD.^[4] V ekonomickej oblasti hnutie presadzuje „racionálne a pragmatické riešenia“ z oboch táborov politického spektra a v kultúrno-etickej oblasti zastáva liberálne postoje. Základnými hodnotovými východiskami sú „liberálna demokracia, sloboda, ľudská dôstojnosť, rovnosť, spravodlivosť, udržateľný rozvoj, európska a medzinárodná spolupráca“, ktoré sú zároveň podľa PS nevyhnutnou podmienkou pre „vybudovanie moderného, otvoreného, solidárneho a európskeho“ Slovenska.^[39]

18. septembra 2017 hnutie usporiadalo ideovú konferenciu o budúcnosti Slovenska, na ktorej sa zúčastnil predseda Aliancie liberálov a demokratov za Európu a bývalý belgický premiér Guy Verhofstadt a predsedovia liberálnych strán Angelika Mlinar (NEOS – Rakúsko), Ryszard Petru (Nowoczesna – Poľsko) a Tamás Soproni (Momentum – Maďarsko).^[40][41]

Vo svojom ideovom manifeste s názvom „Progresívne Slovensko – Vízia jednej krajiny“, ktorý PS predstavilo koncom roku 2016, si hnutie stanovilo 13 konkrétnych cieľov do roku 2030:^[42]

1. Znížiť podiel dlhodobo nezamestnaných pod priemer EÚ.
2. Zlepšiť výsledky slovenských žiakov v PISA testoch na úroveň najlepších krajín v regióne.
3. V indexe kvality života OECD sa nachádzať v prvej pätnástke krajín.
4. Zvýšiť počet patentov zo Slovenska a účasť našich vedeckých tímov na medzinárodných vedeckých projektoch o 500 %.
5. Znížiť počet predchádzateľných úmrtí minimálne na úroveň Česka a definovať minimálnu sieť zdravotnej starostlivosti.
6. Skrátiť čas potrebný na založenie obchodnej spoločnosti na Slovensku o 50 %.
7. Zvýšiť dôveru vo fungovanie polície minimálne o polovicu.
8. Zlepšiť pozíciu Slovenska v rebríčkoch vnímania korupcie o minimálne 20 priečok.
9. Dosiahnuť, aby si minimálne dve tretiny rómskych detí (z toho polovica dievčat), ktoré sa narodia v osadách,
   podávali prihlášky na rovnaké stredné školy ako ich nerómski rovesníci z tej istej dediny či mesta.
10. Znížiť priemernú dĺžku súdnych sporov o polovicu.
11. Zvýšiť energetickú efektivitu nášho hospodárstva o minimálne 10 priečok v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ.
12. V indexe miery šťastia OSN (World Happiness Report) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín.
13. V indexe dobrej krajiny (Good Country Index) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín.

Domáca politika

Medzi hlavné ciele Progresívneho Slovenska patrí zníženie regionálnych rozdielov, zlepšenie zdravotníctva a školstva. Strana má v pláne výstavbu nových nemocníc, zintenzívnenie elektronizácie verejnej a štátnej správy a adresnú pomocvo forme príspevku na bývanie.^[43] Hnutie kladie veľký dôraz aj na témy akými sú právny štát a spravodlivosť, ochrana životného prostredia či rómska problematika.^[40] PS sa dištancovalo od politiky vládnej koalície, ktorá vzišla z parlamentných volieb v roku 2016. Naopak, hnutie a jeho predstavitelia vyjadrovali veľkú dôveru k exprezidentovi Andrejovi Kiskovi. Hnutie vylučuje možnú povolebnú spoluprácu so stranami SMER-SD, SNS, ĽSNS a REPUBLIKA, u ktorých podľa názoru progresívcov vládnu nedemokratické princípy.^[44][45]

Strana tiež presadzuje princíp nábožensky neutrálneho štátu.^[6]

Práva LGBT komunity

Hnutie sa ku problematike LGBT stavia pozitívne, podporilo Dúhový PRIDE Bratislava v roku 2019 a viacerí politici strany sa ho osobne zúčastnili.^[46] Primátor Bratislavy Matúš Vallo (s podporou PS a SPOLU) počas Dúhového pochodu 2019 v Bratislave spolupracoval na otvorení prvého dúhového prechodu pre chodcov na Slovensku. Primátor sa pochodu aj osobne zúčastnil.^[47]

Strana tiež podporuje registrované partnerstvá pre osoby rovnakého pohlavia (v parlamente ich chce presadiť pod názvom životné partnerstvá),^[48] manželstvá pre homosexuálov, práva pre transgender osoby (tranzícia na základe sebaurčenia, úradná zmena pohlavia), a je za doplnenie sexuálnej orientácie a rodovej identity do § 423 Trestného zákona (trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia) a § 424 (trestný čin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti) Trestného zákona.^[49] Na stretnutí svojej európskej frakcie Aliancie liberálov a demokratov pre Európu predstavili spolu so svojimi európskymi partnermi rezolúciu s názvom „Prestaňte ubližovať transľuďom v EÚ“.^[50] V rezolúcii vyzývajú členské organizácie a inštitúcie Európskej únie, aby štáty prestali uchovávať záznamy o pohlaví svojich občanov a požadujú uzákonenie pohlavnej sebaidentifikácie.^[50] Na základe tohto má PS aj vo svojom programe odstránenie informácie o pohlaví z rodných čísel.^[51]

Martin Hojsík ostro kritizuje Orbána aj Kaczynského, kvôli obmedzeniam pre prezentáciu LGBTIQ osôb na školách a v médiach. Jednoznačne podporuje vytvorenie "LGBTIQ Freedom Zone" na Slovensku.^{[chýba zdroj}

Reprodukčné zdravie

Hnutie sa stavia kriticky voči pro-life legislatívam, podporuje zavedenie potratovej tabletky a má za cieľ odstrániť čakaciu lehotu pred interrupčným zákrokom, zrušiť povinné edukatívne poučenia o možných alternatívach a aj povinný súhlas pre neplnoleté osoby.^[51] PS tiež navrhuje plné hradenie interrupcií z verejného zdravotného poistenia pre všetky osoby bez rozdielu na vek a dôvodov na interrupciu a preplácanie tzv. „núdzovej tabletky“.^[51] Taktiež je za za to, aby bola antikoncepcia v lekárňach dostupná pre osoby staré od 16 do 25 rokov zadarmo.^[51]

Školstvo

V oblasti školstva PS presadzuje desegregáciu, adresnejšiu podporu detí so zdravotným postihnutím a navýšenie kapacít školských psychológov.^[52] Rovnako plánuje v školách zaviesť sexuálnu výchovu.^[51]

Dekriminalizácia ľahkých drog

Hnutie presadzuje menej prísny prístup štátu k užívaniu ľahkých drog. Podľa programu nazvaného Bod Zlomu, hnutie nepovažuje za správny „stav, keď sú mladí ľudia perzekuovaní za marihuanovú cigaretu záznamom v registri trestov, prípadne väzením.“^[53]

Bývalý podpredseda hnutia Martin Poliačik zastával názor, že „čistý heroín je pre telo v zásade neškodný“. Problém vidí v nekvalitných zmesiach, ktoré by sa legalizáciou obmedzili. Priznal, že počas štúdia na gymnáziu konzumoval pervitín a heroín.^[54]

Bývalý predseda hnutia Michal Truban si cení skúsenosti z tzv. „bad tripu“, ktoré zazneli na prednáške študentom (stav po odznení príjemných účinkov drogy). Podľa Trubana sa to týkalo výlučne ľahkých drog, priznal užívanie marihuany a LSD.

Trubanov výrok o "predaji 5 gramov bieleho userom" údajne nijako nesúvisí s omamnými látkami ani s ich distribúciou. Truban si spomenul, že výrok sa týkal úpravy webovej stránky "blackhole.sk", aby obsahovala viac bielej farby.^[55] Reagoval tým na dopyt od návštevníkov webu (angl. user). Vo svojom stanovisku Truban explicitne vyhlásil "Nikdy som drogy nepredával, robotníkom z Kysúc sa ospravedlňujem".^[56]

Povinné očkovanie proti COVID-19

PS na konci roka 2021 presadzovalo zavedenie povinného plošného očkovania proti ochorenia COVID-19. Na podporu tohto návrhu spustia strana petíciu na stránke www.zapovinneockovanie.sk . Zároveň PS vyzvalo vládu SR, aby povinné očkovanie bezodkladne zaviedla.^[57] Stránka www.zapovinneockovanie.sk v roku 2023 už nefungovala a doména bola na predaj.

Zahraničná politika

Pre PS je kľúčovým záujmom slovenskej zahraničnej politiky členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. V rámci medzinárodnej politiky sa hlási k hlbšej európskej integrácii, považuje sa za výrazne proeurópsky a prozápadný politický subjekt.^[58] V súvislosti s dianím na Ukrajine sa pridržiava európskej línie, podporuje teritoriálnu integritu Ukrajiny a ekonomické sankcie voči Ruskej federácii.

V otázke migrácie dôrazne kritizuje odmietavé postoje predstaviteľov vlád Vyšehradskej štvorky a ich celkové názorové rozdiely so severozápadnými krajinami EÚ. Taktiež netaja obavy z ohrozenia právneho štátu a demokracie v Maďarsku a Poľsku. PS sa jasne stavia proti pravicovému populizmu, extrémizmu, národno-konzervatívnym silám a odporcom liberálnej demokracie, ktorí sa podľa hnutia snažia oslabovať jednotu Európskej únie, jej demokratických hodnôt a inštitúcií.^[59] Hodnotovo sa dištancuje aj od politiky amerického prezidenta Donalda Trumpa či ruského prezidenta Vladimira Putina.

Vedenie strany a organizácia

Na sneme 8. mája 2019 bolo zvolené predsedníctvo v zložení: Michal Truban, predseda; Irena Bihariová, podpredsedníčka; Zora Jaurová, podpredsedníčka; Martin Poliačik, podpredseda; Michal Šimečka, podpredseda a Ivan Štefunko, podpredseda.^[60][61] Za členov predsedníctva boli zvolení: Martin Hojsík, Pavel Sibyla, Milan Ftorek, Martin Dubéci, Matej Petroci a Peter Brozman.^[60]

Podpredsedníčkou bola v minulosti aj Zuzana Čaputová, ktorá sa však 19. marca 2019 v súvislosti s kandidatúrou na post prezidentky SR funkcie vzdala.

Na sneme strany 6. júna 2020 bola za predsedníčku zvolená Irena Bihariová. Získala 105 hlasov, protikandidát Michal Truban získal 100.^[62] Za podpredsedov boli zvolení: Michal Truban, Ivan Štefunko, Zora Jaurová, Michal Šimečka a Martin Hojsík.^[29]

Na sneme strany 7. mája 2022 bol za predsedu zvolený Michal Šimečka. Jediný kanditát, získal 152 zo 156 hlasov. Za podpredsedov boli zvolení: Irena Bihariová, Tomáš Valášek, Martin Hojsík, Michal Truban a Lucia Plaváková.

Predsedovia PS

• 2018 – 2019: Ivan Štefunko ^[63]
• 2019 – 2020: Michal Truban ^[61]
• 2020 – 2022: Irena Bihariová
• od 2022: Michal Šimečka

Platformy

• Zelená platforma
• PSF (ženská platforma)
• Mladí progresívci
• Progresívni veriaci
• Progresívne vzdelaní

Volebné výsledky

Volebné výsledky z volieb, na ktorých sa zúčastnilo hnutie Progresívne Slovensko. Progresívne Slovensko a strana SPOLU občianska demokracia spoločne kandidovali prvýkrát vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 ako názvom Koalícia PS SPOLU. Túto predvolebnú koalíciu politických strán pre parlamentné voľby 2020 potvrdili jednotlivé strany v júni 2019.^[64]

Voľby do Národnej rady SR

So ziskom 6,96 % sa nepodarilo dosiahnuť hranica zvoliteľnosti pre koalíciu (7%). Nezískali teda priamo miesta poslancov. Na vstup do parlamentu im chýbali stovky hlasov. Už bezprostredne po hlasovaní sa objavili na sociálnych sieťach výhrady viacerých voličov proti nesprávnemu započítaniu preferenčných hlasov a tiež informácie o problémoch pri hlasovaní zo zahraničia. Prípady začalo PS-Spolu zbierať prostredníctvom špeciálneho formulára a po tom čo získali 1200 podnetov od voličov rôznych politických strán Koalícia Progresívne Slovensko a Spolu podala na Ústavnom súde sťažnosť na výsledok parlamentných volieb.^[65]

• Poslanec Martin Poliačik zvolený ako kandidát strany SaS, vo volebnom období 2016 – 2020, vstúpil do mimoparlamentného PS v decembri 2017, čím hnutie získalo 1 poslanca.
• *Poslanec Tomáš Valášek zvolený ako kandidát strany Za ľudí, v marci 2021 opustil svoju stranu na protest proti vítaniu vakcíny Sputnik vtedajším premiérom Igorom Matovičom a v apríli 2021 sa prihlásil k mimoparlamentnému PS, čím hnutie získalo 1 poslanca.^[66]

Prezidentské voľby

Voľby do Európskeho parlamentu

• Spoločne hnutie Progresívne Slovensko v koalícii so stranou SPOLU získali 4 mandáty.^[1] Poslanci za stranu Spolu sa následne umiestnili v európskej frakcií EPP.

Voľby do orgánov samosprávy obcí

Mapy volebných výsledkovupraviť | upraviť zdroj

• 
  Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020 (ako PS-SPOLU)
• 
  Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023

Volebné preferencieupraviť | upraviť zdroj

Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do NR SR.

Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry Focusupraviť | upraviť zdroj