Slovenská ľudová republika alebo Východoslovenská republika^[1] bol názov štátneho útvaru, ktorý trval od 11. decembra do 29. decembra 1918.^[2]

Už v priebehu roka 1918 vznikla na východe Slovenska Východoslovenská rada (VslR), ktorá vyhlasovala východných Slovákov za samostatný národ pomenovaný Slovjaci, ktorý si želá ostať súčasťou Maďarska.^[3] Keď tieto výzvy nenašli dostatočnú oporu, začala sa presadzovať idea samostatnej republiky, ktorá by bola tesne spojená s Maďarskom. Za asistencie Maďarskej národnej gardy bola v Košiciach vyhlásená samostatná Slovenská ľudová republika. Na čelo formálne menovanej vlády sa postavil prešovský župný archivár Viktor Dvorčák^[1]. Slovenská ľudová republika proklamovala nezávislosť od Prahy (Česko-Slovenska) a úzke spojenie s Maďarskom, čo nazvali termínom „uhroslovjactvo“. Úradným jazykom se mala stať tzv. východniarčina - kodifikované východoslovenské nárečie.^[4] V tomto jazyku predniesol také Dvorčák svoj prejav k národu:

„Všicko dostaneme, co žadame: autonomiu v kulturalnich, školskich, administračnich, političnich a pravotnych zaležitošcoch. V našej krajine Slovenska reč take mesco dostaňe, jak i uherska reč ma! Ta co inše potrebujeme? (...) A to len vo špojenosci zo s Uhrami možeme došahnuc. Sňima už 1000 roki vjedno žijeme a či oňi nas utlačovali, a dali znivočic našu reč, naš jazyk? Kdo bi to hutorel, že hej, ten bi nepravdu hutorel a cíganom bi bul (...) .“ ^[4]

Neuznaná Slovenská ľudová republika zanikla po obsadení územia Košíc česko-slovenskými vojskami a jeho začlenení do Česko-Slovenska.^[5] Dvorčák bol v Česko-Slovensku odsúdený na smrť, ale spolu s ostatnými členmi Východoslovenskej rady sa mu podarilo utiecť do Poľska a odtiaľ do Maďarska. Vo voľbách do Národného zhromaždenia v roku 1920 Dvorčák kandidoval ako nestraník. Pôsobil ako agent maďarskej iredenty, ktorého cieľom bola revízia pomerov po vzniku Československa.^[6]

Referencie

Literatúra

• JANEK, István: Slovjacký separatizmus : Východoslovenská ľudová republika - 1918. In: Historická revue, roč. XXXII, 2021, č. 1, s. 42  – 47.