Kamzík vrchovský tatranský | |
Kamzík pri Jahňacom štíte. | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Rupicapra rupicapra tatrica Blahout, 1971/1972 | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Kamzík vrchovský tatranský[1] alebo kamzík tatranský[2] (Rupicapra rupicapra tatrica) je endemický poddruh kamzíka vrchovského, ktorý žije iba na území Tatier (Slovensko, Poľsko) a Nízkych Tatier[3] Trvalý výskyt na Slovensku bol doložený na 2,6 % územia, prechodný na 0,2 %.[1]
Je súčasťou loga obidvoch národných parkov na území Vysokých Tatier.
Kamzík vrchovský tatranský žije vo všetkých častiach Tatier: Západné Tatry (Slovensko a Poľsko), Vysoké Tatry a Belianske Tatry. Tieto časti sú chránené národnými parkmi obidvoch krajín. V roku 2006 bol slovenský Tatranský národný park domovom pre 371 kamzíkov, z čoho bolo 72 jahniat. V poľskom Tatranskom národnom parku žilo 117 jedincov a z toho 27 jahniat.[4] V roku 2010 populácia vzrástla na 841 jedincov (z toho 74 jahniat), 699 (57 jahniat) na Slovensku a 142 (17 jahniat) v Poľsku. Tento počet sa priblížil k populačnému vrcholu z roku 1964, keď bolo v Tatrách viac ako 900 jedincov.[5]
Pre obavy z prežitia kamzíkov vo svojom pôvodnom pohorí, bol tento druh v rokoch 1969 – 1976 umelo zavedený aj do Nízkych Tatier. Zaviedlo sa 30 jedincov a súčasná populácia predstavuje približne 100 jedincov.[3]
Rok | 1997 | 1998 | 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Populácia | 352 | 200 | 162 | 160 | 205 | 333 | 345 | 422 | 486 | 488 | 532 | 701 | 720 | 841 |
Rok | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Populácia | 929 | 1096[7] | 1186 | 1389 | 1107[8] | 1367[9] | 1263[10] (na Slovensku) |
1236 | 2000 |
Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo trvalo vyskytoval v 11 (2,6 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 9, 2,1 %), prechodne v jednom, 0,2 %. V Západných Tatrách a vo Vysokých Tatrách v nadmorských výškach 1200 (Všivákov v Kôprovej doline a pri chate Plesnivec v Belianskych Tatrách) – 2 630 m n. m. (Lomnický štít vo Vysokých Tatrách). V Nízkych Tatrách býva najnižšie v zimnom a predjarnom období 1350 (záver doliny Vájková) - 2 043 m n. m. (najvyššie vrcholy, ako Ďumbier, Štiavnica a Chopok).[1]