O iných významoch výrazu Európa pozri Európa (rozlišovacia stránka).

Európa
Rozloha	10 118 000 km² (6.)
Počet obyvateľov	746 419 440 (2018; 3.)
Počet štátov	50 suverénnych štátov 6 štátov s obmedzeným uznaním
Regióny	Západná Európa Stredná Európa Východná Európa Severná Európa Južná Európa
Ďalšie odkazy
Commons	Európa

Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére. Pozostáva z najzápadnejších polostrovov kontinentálnej pevniny Eurázie, a hraničí so Severným ľadovým oceánom na severe, Atlantickým oceánom na západe, Stredozemným morom na juhu, a Áziou na východe. Európa sa bežne považuje za oblasť oddelenú od Ázie prostredníctvom povodia pohoria Ural, rieky Ural, Kaspického mora, Veľkého Kaukazu, Čierneho mora a vodných tokov Tureckej úžiny. Aj keď veľká časť tejto hranice presahuje pevninu, Európe sa všeobecne pripisuje štatút celého svetadiela pre jej veľkú fyzickú veľkosť a váhu histórie a tradícií.

Európa pokrýva približne 10 180 000 km2, čiže 2% zemského povrchu (6,8% rozlohy pevniny), čo z nej robí druhý najmenší kontinent (pomocou modelu siedmich kontinentov). Politicky je rozdelená do okolo päťdesiatich suverénnych štátov, z ktorých Rusko je najväčšie a najľudnatejšie, pokrýva 39% kontinentu a predstavuje 15% jeho populácie. K roku 2018 mala Európa približne 741 miliónov obyvateľov (okolo 11% svetovej populácie).^[1][2] Európske podnebie je do značnej miery ovplyvnené teplými atlantickými prúdmi, ktoré zmierňujú zimy a letá na väčšine kontinentu, a to aj v zemepisných šírkach, v ktorých je podnebie v Ázii a Severnej Amerike nepriaznivé. Ďalej od mora sú ročné obdobia badateľnejšie ako v tesnej blízkosti pobrežia.

Európska kultúra je koreňom západnej civilizácie, ktorá siaha až do starovekého Grécka a starovekého Ríma. Pád Západorímskej ríše v roku 476 n.l. a následné sťahovanie národov znamenali koniec Európskeho staroveku a začiatok stredoveku. Renesančný humanizmus, skúmanie, umenie a veda viedli k novoveku. Od veku objavu, ktorý začali Portugalsko a Španielsko, hrala Európa v globálnych záležitostiach prevládajúcu úlohu. Medzi 16. a 20. storočím európske mocnosti kolonizovali v rôznych dobách Ameriku, takmer celú Afriku a Oceániu, a väčšinu Ázie.

Vek osvietenstva, následná francúzska revolúcia a napoleonské vojny formovali kontinent kultúrne, politicky a ekonomicky od konca 17. storočia do prvej polovice 19. storočia. Priemyselná revolúcia, ktorá sa začala vo Veľkej Británii na konci 18. storočia, spôsobila radikálne ekonomické, kultúrne a sociálne zmeny v západnej Európe a nakoniec aj v širšom svete. Obe svetové vojny sa odohrávali z väčšej časti v Európe, čo prispelo k poklesu západoeurópskej dominancie vo svetových záležitostiach od polovice 20. storočia, keď sa do popredia dostali Sovietsky zväz a USA. Počas studenej vojny bola Európa rozdelená pozdĺž železnej opony medzi NATO na západe a Varšavskú zmluvu na východe, až do revolúcií v roku 1989 a pádu Berlínskeho múru.

V roku 1949 bola založená Rada Európy s myšlienkou zjednotenia Európy s cieľom dosiahnuť spoločné ciele a zabrániť budúcim vojnám. Ďalšia európska integrácia zo strany niektorých štátov viedla k vytvoreniu Európskej únie (EÚ), samostatného politického subjektu, ktorý leží medzi konfederáciou a federáciou. EÚ pochádza zo západnej Európy, ale od pádu Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa rozširuje aj na východ. Mena väčšiny krajín Európskej únie, euro, je medzi Európanmi používaná najčastejšie; a schengenský priestor EÚ zrušuje hraničné a imigračné kontroly medzi väčšinou jej členských štátov a niektorými nečlenskými štátmi. Existuje politické hnutie, ktoré uprednostňuje vývoj Európskej únie v jednu federáciu zahŕňajúcu veľkú časť kontinentu.

Geografia

Regióny

Svetadiel Európa sa delí na 11 základných fyzickogeografických celkov (oblastí) :

• Škandinávska oblasť (Nórsko, Švédsko, Fínsko a priľahlé Rusko)
• Oblasť Britských ostrovov (Britské ostrovy)
• Oblasť atlantického Francúzska (západné Francúzsko)
• Oblasť hercýnskej strednej Európy (Dánsko, Benelux, Nemecko, Poľsko, Česko, Slovensko)
• Alpsko-karpatská oblasť (Alpy, Karpaty, Panónska panva)
• Iberská oblasť (Pyrenejský polostrov, Baleáry)
• Apeninská oblasť (Taliansko okrem Álp, Sicília, Sardínia, Korzika)
• Balkánska oblasť (Balkán až po Slovinsko)
• Oblasť Východoeurópskej roviny (medzi Karpatmi, Poľskom a Uralom)
• Krymsko-kaukazská oblasť (južná obruba Východoeurópskej roviny) – veľká časť patrí do Ázie
• Oblasť Uralu (pohorie Ural)

Politicko-historicky sa Európa delí najčastejšie na:

• Juhovýchodná Európa
• Západná Európa
• Stredná Európa
• Východná Európa
• Severná Európa
• Južná Európa

Zemepisné rekordy

• Najväčšia vzdialenosť sever-juh: 4 300 km
• Najväčšia vzdialenosť východ-západ: 5 600 km
• Najsevernejší bod: Rudolfov ostrov, Rusko (81° 47' severnej šírky)
• Najzápadnejší bod: Bjargtangar, Island (24° 33' západnej dĺžky)
• Najvýchodnejší bod: mys Flissingskij, Nová zem, Rusko (69° 03' východnej dĺžky)
• Najjužnejší bod: Gavdos, Grécko (34° 51' severnej šírky)
• Najvyšší bod:
  • Mont Blanc, francúzsko-talianska hranica Álp (4 810 m n. m.)
  • alebo Elbrus, Rusko (5 642 m n. m.)
    (v závislosti od toho, aká hranica Európy a Ázie sa berie do úvahy)
• Najnižší bod: Kaspická preliačina, Rusko (28 m pod hladinou mora)
• Najvyššia zaznamenaná teplota: Sevilla, Španielsko (52 °C)
• Najnižšia zaznamenaná teplota: Usť Ščugor, Rusko (−55 °C)
• Najväčšie jazero: Ladožské jazero, Rusko (18 390 km²)

Štáty a závislé územia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam štátov Európy

Filozofia

Podľa René Huygheho sa Európa sformovala v čase, keď sa ťažisko kresťanstvom obohatenej a otrasenej stredomorskej civilizácie presunulo na sever, zatiaľ čo jej východná časť sa v podobe Byzantskej ríše začala odpútavať, až sa nakoniec celkom odtrhla v 15. stor. po dobytí Turkami. Od tej doby sa Európa už nerozdeľovala na západ a východ, ale na sever a juh, v ktorom prevzala stredomorské dedičstvo Talianska. Európsku jednotu sa však podarilo stmeliť spojením občianskej moci zo severu s rímskou cirkevnou nadvládou, čo sa pravda neobišlo bez konfliktov. Toto spojenie, ktoré pripravoval Chlodovik a ktoré uskutočnil Karol Veľký, dovŕšil vznik Svätej ríše rímskej národa nemeckého, ktorej názov dosť názorne vyjadroval nečakané zjednotenie latinského sveta s jeho odporcom, starou Germániou.

Referencie

1. ↑ UN population prospects 2002 - Estimates of mid-year population: 1992 - 2001 . dx.doi.org, 2006-10-06, . Dostupné online.
2. ↑ World Population Prospects . 2016-04-14, . Dostupné online. DOI:10.18356/a3bacd57-en

Iné projekty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Európa
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Európa
• Wikislovník ponúka heslo Európa

Externé odkazy

• Oficiálne názvy štátov Európy a ich oblastí, stav 1996
• Oficiálne názvy hlavných miest štátov a administratívnych centier Európy, stav 1996
• FILIT Zdroj z ktorého čiastočne čerpal tento článok