Tomáš Taraba | ||||||||
slovenský podnikateľ, manažér a politik | ||||||||
17. minister životného prostredia SR | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Momentálne v úrade | ||||||||
od 25. október 2023 | ||||||||
Prezident | Zuzana Čaputová | |||||||
Premiér | Robert Fico | |||||||
| ||||||||
Bývalý poslanec Národnej rady SR | ||||||||
V úrade 2020 – 2023 | ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 13. február 1980 (44 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko | |||||||
Politická strana | ŽIVOT – národná strana | |||||||
Alma mater | Univerzita Komenského v Bratislave Ekonomická univerzita v Bratislave Univerzita v Regensburgu | |||||||
Národnosť | slovenská | |||||||
Vierovyznanie | katolík | |||||||
Mgr. Tomáš Taraba (* 13. február 1980, Bratislava)[1][2] je slovenský podnikateľ, manažér a politik, od 25. októbra 2023 podpredseda vlády a minister životného prostredia SR v štvrtej vláde Roberta Fica.[3]
Je bývalým predsedom strany ŽIVOT. Od roku 2020 bol poslancom Národnej rady SR zvoleným na kandidátke strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). Pôsobil v parlamentnom výbore pre kultúru a médiá.[1]
Taraba v minulosti podnikal s Petrom Koščom a Marekom Trajterom.[5]
Taraba podľa tvrdení Milana Krajniaka pôsobil ako poradca predsedu KDH Jána Figeľa, čo popreli Figeľ aj Taraba.[6][5] Taraba nikdy nebol členom KDH.[5] V roku 2006 pôsobil v SARIO na sekcii priamych zahraničných investícií.[7]
Je spoluzakladateľom politickej strany Kresťanská demokracia – Život a prosperita (KDŽP), ktorá sa následne premenovala na ŽIVOT - NS. Ako predseda strany pôsobil od septembra 2019 do júla 2023.
V parlamentných voľbách v roku 2020 bol zvolený do NR SR na kandidátke strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko, členom strany však nikdy nebol. Okrem neho boli zo strany KDŽP na kandidátke ĽSNS zvolení aj poslanci Štefan Kuffa a Filip Kuffa.[8] V rámci NR SR pôsobil vo výbore pre kultúru a médiá.[1]
Po politických nezhodách s poslancom Milanom Mazurekom krátko po februárových parlamentných voľbách odišiel v máji z poslaneckého klubu ĽSNS.[9]
V NR SR patril medzi veľkých kritikov Matovičovej vlády, v rozhovoroch počas koaličnej krízy v marci 2021 vyjadril možnú podporu menšinovej vláde (po potenciálnom odchode liberálnejších strán koalície, SaS a Za ľudí)[10] a názorovo patrí k tzv. pro-life poslancom.[11][12] V roku 2022 však hlasovaniami vládu podporoval.[chýba zdroj
V roku 2023 sa vzdal postu predsedu strany ŽIVOT – národná strana a v parlamentných voľbách v roku 2023 kandidoval ako nezávislý kandidát na kandidátke SNS.[13] Po nesúhlase prezidentky s návrhom Rudolfa Huliaka na post ministra životného prostredia bol vybraný ako alternatívny kandidát vo vláde Roberta Fica. Na post ministra životného prostredia nastúpil 25. októbra 2023.[3]