Zrážky sú častice vody, ktoré vznikajú kondenzáciou vodnej pary, a ktoré padajú z oblohy (oblakov) či kondenzujú priamo na zemskom povrchu. Zrážky pokrývajú veľkú časť pojmu hydrometeor.

Zrážky sú jednou z hlavných častí kolobehu vody v prírode. Priemerné množstvo a frekvencia zrážok sú dôležitou charakteristikou zemepisných oblastí a rozhodujúcim faktorom pre úspešné poľnohospodárstvo. Môžu mať kvapalné alebo pevné skupenstvo.

Zrážky dosahujúce až na povrch Zeme vypadávajú len z niektorých typov oblakov.

Typy zrážok

Delenie podľa miesta vzniku

Pri poklese teploty vzduchu pod rosný bod dochádza ku kondenzácii vodnej pary a voda z plynného skupenstva prechádza na skupenstvo kvapalné až pevné a vznikajú zrážky. Zrážky rozdeľujeme podľa miesta vzniku na horizontálne a vertikálne.^[1]

Horizontálne zrážky vznikajú vo vrstve vzduchu bezprostredne nad povrchom zeme. Patrí sem hmla - vzduch sa ochladí na alebo pod teplotu rosného bodu a voda začne tvoriť drobučké mikrokvapôčky. Tvorbu hmly podporuje prítomnosť prachových častíc - kondenzačných jadier vo vzduchu. Preto v priemyslových oblastiach bývajú hmly častejšie. Rosa vzniká kondenzáciou vodnej pary pri stretnutí s chladným (pod rosným bodom) povrchom telies. Inovať vzniká pri pomalom tuhnutí - kryštalizácii vody na telesách pri teplotách pod bodom mrazu. Pokiaľ sa stretne relatívne teplý vlhký vzduch so silne podchladeným povrchom (v zime po dlhých silných mrazoch nastáva príliv teplého vzduchu), vznikne na povrchu námraza.^[1]

Vertikálne zrážky sa tvoria vo voľnej atmosfére a padajú na zemský povrch ako dážď, sneh, mrholenie, krúpy, atď. Vlhký teplý vzduch stúpa do výšky, kde sa ochladzuje a vodná para kondenzuje a tuhne. Vzostupné vzdušné prúdy udržujú kvapky v mrakoch. Po zoslabnutí vzostupných prúdov sa už neudržia vo výške a padajú na zem. V lete keď je vzduch pri zemi veľmi teplý a obsahuje mnoho vodnej pary a vzostupné prúdy sú veľmi silné , dôjde k vyneseniu vody do veľkých výšok, kde je veľmi nízka teplota a voda stuhne a vzniknú krúpy. Silné prúdy ich držia vo výške a krúpy môžu narastať do veľkých rozmerov než spadnú na zem. Preto je krupobitie miestne, plošne malého rozsahu.^[1]

Delenie podľa intenzity

Zrážky rozdeľujeme aj podľa množstva, ktoré dopadlo na zemský povrch počas jednej hodiny, pričom jeden milimiter zrážok na 1 m² sa rovná 1 litru.^[2] Na určovanie množstva zrážok sa používajú rôzne typy zrážkomerov. Zrážky delíme na:^[3]

• veľmi slabý až drobný dážď (do 1 mm/h)
• mierny dážď (do 5 mm/h)
• silný dážď (do 10 mm/h)
• veľmi silný dážď (do 15 mm/h)
• lejak alebo lejavica (do 23 mm/h)
• prívalový dážď (do 58 mm/h)
• prietrž mračien (nad 58 mm/h)

Referencie

1. ↑ ^{a b c} BUMERL, Milan. Hydrologie : učební text pro studenty 3.ročníku SOŠ OTŽP Veselí n.L.. Veselí nad Lužnicí : , 2003. S. 6.
2. ↑ Atmosférické zrážky . BioClio, 2016-11-24, . Dostupné online.
3. ↑ TRSTENSKÝ, Tomáš. Extra: Čo všetko (ne)viete o zrážkach . HIKING.SK, 2009-11-02, . Dostupné online.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Srážky na českej Wikipédii.

Pozri aj

• dážď
• sneh
• krúpa (ľadovec)

Externé odkazy

Portál vied o Zemi

• Pavol Kubinec, Ako vzniká dážď? Archivované 2017-02-01 na Wayback Machine

Tento článok týkajúci sa meteorológie alebo podnebia je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.