Stupava | |
mesto | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Bratislavský kraj |
Okres | Malacky |
Región | Záhorie |
Časti | Mást, Dúbravy, Kremenica, Kolónia, Vinohrady |
Vodné toky | Mláka, Stupavský potok, Vápenný/Vápeničný potok, Zohorský potok |
Nadmorská výška | 174 m n. m. |
Súradnice | 48°16′16″S 17°01′54″V / 48,271111°S 17,031667°V |
Rozloha | 67,5 km² (6 750 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 12 803 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 189,67 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1269 |
Primátor | Peter Novisedlák[3] (SOM Slovensko) |
PSČ | 900 31 |
ŠÚJ | 508233 |
EČV (do r. 2022) | MA |
Tel. predvoľba | +421-2 |
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Hlavná 1/24 900 31 Stupava |
E-mailová adresa | primator@stupava.sk |
Telefón | 02 / 6020 0910 |
Fax | 02 / 6593 47 73 |
Poloha mesta na Slovensku
| |
Interaktívna mapa mesta
| |
Wikimedia Commons: Stupava | |
Webová stránka: stupava.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Stupavčan[4]
|
Stupava (nem. Stampfen, maď. Stomfa)[5] je mesto ležiace na Slovensku v Bratislavskom kraji. Hraničí s malackou oblasťou, s ktorou ju spájajú úzke kultúrno-historické vzťahy. Mnohí ľudia chodia na bicykli k neďalekému mestu v Rakúsku, menom Marchegg. V Stupave je aj mnoho pizzelérií a zmrzlinárni. Nachádzajú sa hlavne na Hlavnej ceste alebo pri námestí Sv. Trojice.
V meste je rímskokatolícky farský kostol sv. Štefana, uhorského kráľa z rokov 1763 – 67, baroková kaplnka Krista Trpiteľa s kalváriou (1709 – 1713/14), kaštieľska kaplnka sv. Jána Krstiteľa (1754) a kaplnky Svätého kríža/Korgerova kaplnka (pôvodne baroková, v roku 1890 prestavaná v neoklasicistickom štýle), sv. Vendelína (kon. 19. stor.) a sv. Barbory z roku 1708. V mestskej časti Mást je rímskokatolícky filiálny kostol sv. Šebastiána z roku 1701, kaplnka sv. Urbana z roku 1705 a kaplnka Panny Márie Lurdskej z roku 1906. V katastrálnom území mesta sa nachádza prírodná rezervácia Pod Pajštúnom.
Stupava sa rozprestiera medzi západnými svahmi Malých Karpát a južnou časťou Záhorskej nížiny. Jej nadmorská výška je 174 metrov a nachádza sa na priesečníku 17° 02' východnej dĺžky a 48° 16' severnej šírky. Na jej východnej strane sú Malé Karpaty, pokryté listnatými lesmi. Na západnej strane mesta je južná časť Záhorskej nížiny. Na západe tvorí hranicu stupavského chotára rieka Morava. Južnú časť Stupavy tvorí predtým samostatná obec Mást, pričlenená k Stupave roku 1953. Susednými obcami sú na juhovýchode Marianka a Borinka, na juhu Záhorská Bystrica, na juhozápade Devínska Nová Ves, západným smerom osada Devínske Jazero, na severozápade Zohor a severne Lozorno.
Stráne Malých Karpát pokrývajú rozsiahle listnaté lesy, najmä bukové a dubové, v menšej miere smrekové. V nížine rastie agát, breza, borovica. V parku rastie tiež lipa, gaštan, smrekovec, jaseň, topoľ, pri potokoch vŕba a jelša.
Stupavský potok pramení na južnom svahu vrchu Konské hlavy (649 m n. m.), na svojom konci ústi do potoka Malina. Tečie Malými Karpatmi, cez Borinku a Stupavu. Vlievajú sa doň tieto potoky: Vajnorský jarok, Grófsky potok, Červený potok, Vápeničný potok. Dno je väčšinou pieskové, v plytších miestach štrkové a v hlbších bahnité.
Povodie Moravy má mierne teplotné pomery.
Časti mesta si dodnes zachovali svoje tradičné mená: Mjestečko, Vrchní konec/Dolní konec, Barónové, Dzílečky, Kremenice, Kopce, Noviny, Botanická záhrada, Malé grunty, Sedličky, Záhradky, Záhumenice, Písky, Hajpród, Nová hora, Dolná hora, Grefty, Trenky, Lingráby, Lintávy, Pažica, Spasínek, Škrábauky, Barborka, Panské a i.
Pri artézskej studni, Agátová, Bajzova, Bazová, Bernolákova, Bezručova, Bitúnková, Bočná, Borovicová, Bottova, Budovateľská, Cementárenská, Cintorínska, Debnáreň, Devínska cesta, Dlhá, Dolná, Družstevná, Dubová, Duklianska, Fándlyho, F. Kostku, Gaštanová, Hlavná, Hodžova, Hollého, Hroznová, Hurbanova, Hviezdoslavova, I. Juračku, J. Kráľa, Jaseňová, Javorová, Jána Ondruša, Jedľová, Jilemnického, Kalinčiakova, Kalvárska, Karpatská, Keltská, Kosatcová, Krajná, Krátka, Krížna, Kukučínova, Kúpeľná, Kvetná, Lesná, Lipová, Lúčna, M. Benku, Malacká, Marcheggská, Marianska, Matuškova, Mierová, Mlynská, Moyzesova, Muštová, Na aleji, Na dieloch, Na kopcoch, Na pekárkách, Na stráni, Na vrchnú horu, Nám. M. R. Štefánika, Nám. Slovenského povstania, Nám. sv. Trojice, Nová, Okružná, Park, Pažitná, Pod Kremenicou, Pod vŕškom, Poľná, Pri Borníku, Pri greftoch, Pri kríži, Pri majeri, Pri potoku, prof. Ondroucha, Révová, Rímska, Robotnícka, Rovná, Ružová, S. Chalupku, Sadová, Sládkovičova, Slnečná, Slovenská, SNP, Stredná, Stromová, Školská, Štúrova, Továrenská, Vajanského, Veterná, V. Šikulu, Viničná, Vinohradská, Wolkerova, Zadná, Záhradná, Záhumenská, Zdravotnícka, Zemanská, Žabárňa, Železničná.
Symbolmi mesta sú: erb, pečať, zástava mesta, insígnie primátora mesta a štandarda primátora mesta.
Erb mesta tvorí strieborný ľavošikmý v ľavom hornom rohu sa strácajúci krížový tĺčik vsunutý do zlatého mažiaru. V červenom štíte sa vpravo hore nachádza zlatá zlatostredá zelenokalíšna štvorlupeňová ružička na ľavošikmej zelenej listnatej stopke. Znamenie je vložené do dolu zaobleného, tzv. neskorogotického, či tiež španielskeho heraldického štítu.
Pečať mesta je okrúhla, s obecným symbolom a kruhopisom MESTO STUPAVA uprostred.
Zástava mesta pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, červenej, bielej, červenej a žltej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je lastovičím chvostom, t. j. zástrihom siahajúcim do tretiny jej listu.
Štandarda primátora mesta má takmer štvorcovú podobu, erbové znamenie je lemované vo farbách mesta. Samotné vypracovanie a zhotovenie štandardy primátora je luxusné, čo zvýrazňuje jej zvláštny význam.[6]
Na území dnešnej Stupavy sa v čase Rímskej ríše stretali obchodné záujmy Rimanov a barbarských národov. Obyvatelia Stupavy využívali priaznivé prírodné podmienky a pestovali tu konope a ľan. Tie poskytovali olejnaté semená, z ktorých lisovaním získavali olej pomocou mlynov na lisovanie oleja, ktoré sa nachádzali na Stupavskom potoku s vtedy prudkým a bohatým prietokom vody. Ich tradícia sa udržala do 19. storočia.
Lis na olej a na súkno sa v slovanskom jazyku nazýva stupa. Maďari prevzali tento slovanský názov a ešte za čias Veľkej Moravy vyslovovali názov Stomfa (čítaj Štomfa) s nosovkou, teda stonpa. V tomto maďarskom pomenovaní sa zachovalo pôvodné slovenské. V ďalšom vývoji slovanskej reči na tomto území došlo k zániku nosovky a ustálila sa podoba stupa. Ku tomuto koreňu sa pripojila koncovka -ava. V 19. storočí sa používali tri pomenovania mesta – slovenské Stupava, maďarské Stomfa a nemecké Stampfen (čítaj Štamfen).
Zdroj:https://sk.wikipedia.org/wiki/Stupava
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.