Sereď | |
mesto | |
Pohľad na mesto
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Trnavský kraj |
Okres | Galanta |
Región | Dolné Považie |
Vodný tok | Váh |
Nadmorská výška | 129 m n. m. |
Súradnice | 48°17′11″S 17°44′15″V / 48,286389°S 17,737500°V |
Rozloha | 30,45 km² (3 045 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 15 166 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 498,06 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1313 |
Primátor | Ondrej Kurbel[3] (nezávislý) |
PSČ | 926 01 |
ŠÚJ | 504009 |
EČV (do r. 2022) | GA |
Tel. predvoľba | +421-31 |
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Námestie Republiky 1176/10 926 01 Sereď |
E-mailová adresa | mu@sered.sk |
Telefón | 031 / 789 23 92 |
Fax | 031 / 789 24 47 |
Poloha mesta na Slovensku
| |
Interaktívna mapa mesta
| |
Wikimedia Commons: Sereď | |
Webová stránka: sered.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Seredčan[4]
|
Sereď je mesto ležiace v Trnavskom kraji.
Mesto Sereď leží v juhozápadnej časti Slovenska v Podunajskej nížine na pravobrežnom vale Váhu. Katastrálne územie mesta leží po oboch stranách rieky, ktorá preteká mestom, ale iba malou časťou na ľavej strane Váhu. Mesto leží v nadmorskej výške v rozmedzí od 124 m n. m. do 130 m n. m. a povrch celého katastrálneho územia je plochý s minimálnymi výškovými rozdielmi. Leží 12 km severne od Galanty, 30 km západne od Nitry, 20 km južne od Hlohovca a 16 km juhovýchodne od Trnavy.
Územie mesta ako celá Podunajská nížina, v ktorej leží, patrí k najteplejším a najsuchším územiam Slovenska. Oblasť sa vyznačuje miernou zimou a dlhším slnečným svitom. Priemerná ročná teplota je okolo 9,6 °C pričom najchladnejším mesiacom je január a najteplejším júl. Počet letných dní (teplota nad 25 °C) býva v roku asi 70 a bezmrazivých dní je okolo 190. Počet dní s celodenným mrazom býva v roku priemerne 30 až 40. Zimy sú mierne a snehová pokrývka sa vyskytuje do 25 cm. Územie sa vyznačuje vysokým počtom slnečného svitu (priemer 2012 hodín ročne) a tým, že je veľmi dobre prevetrávané (iba asi 20 dní v roku býva bezveterných). Celá oblasť patrí medzi najsuchšie oblasti Slovenska, keď priemer ročných zrážok je asi 529 mm.
Sereď má jednu z najkrajších polôh na rekreačno – turistické účely. Rybačka a vodné športy na Váhu a v blízkej priehrade Kráľová sa môžu pre turistov stať nezabudnuteľným zážitkom. Rieka Váh oddávna pôsobí a spoluvytvára prostredie vo svojom okolí a počas každej povodne menila smer, šírku a hĺbku koryta, vytvárala spleť ramien, podmývala a odnášala pôdu, ohrozovala životy a majetky ľudí. Preto ju volali Wágu (Wagus) – bludný, nestály.
Jedna z veľkých povodní bola zaznamenaná v roku 1683, ďalšia, ešte väčšia, ktorá mala katastrofálne následky a postihla všetky obce v povodí Váhu, bola 26. augusta 1813. Zahynulo vtedy takmer 300 ľudí, veľké počty koní, dobytka, oviec a ošípaných a rieka zničila veľké plochy polí s úrodou. Poškodené boli cesty, mosty, hrádze, obytné a hospodárske budovy. Prvé známe projekty na reguláciu Váhu sa zachovali z 18. storočia, ale systematicky sa hrádze začali budovať až v 19. storočí, kedy vznikajú aj vodné družstvá, zaoberajúce sa reguláciou Váhu.
Pri Seredi sa nachádzal jeden z dôležitých prechodov, ktorý bol súčasťou diaľkovej cesty. Tento prechod sa spomína už v roku 1074, kedy tadiaľ prechádzal nemecký cisár Henrich IV. V roku 1252 sa spomína už most cez rieku Váh a prekladisko dreva. Tento strategický bod – prechod sa stal svedkom mnohých udalostí, najmä vojenských stretnutí, o ktorých dnes už ani nevieme.
Prvú písomnú zmienku o meste „Zereth“ nájdeme v listine o príjmoch z cirkevných desiatkov z roku 1313. Sereď so svojím prechodom cez Váh bola hraničnou obcou bratislavskej a nitrianskej župy a pre časté zmeny vážskeho koryta, patrila čiastočne do jednej i druhej župy.
Význam Serede a vlastne aj jej vznik bol podmienený dôležitosťou obchodnej cesty z Budína do Prahy, tzv. Českej cesty, ktorá podnietila vznik chýrnych seredských dobytčích a obilných trhov. Obrovské stáda dobytka, ktorého sa v Seredi predalo niekoľko desiatok tisíc kusov ročne, sa kedysi presúvali mestom. Význam dobytčích trhov sa skončil až v 19. storočí, kedy bola do Serede privedená prvá železnica v Uhorsku z Trnavy a Bratislavy (1846). Odvtedy sa dobytok vozil po železnici.
Tradícia seredských jarmokov prežila dodnes – na deň sv. Jána Krstiteľa (24. júna) sa v Seredi koná Seredský tradičný jarmok a Pivný festival. Až do prehradenia Váhu Nosickou priehradou v roku 1947, bolo v Seredi veľké prístavisko pltí, ktoré robili z Váhu dôležitú dopravnú tepnu. Plte okrem dreva privážali hlavne soľ z Poľska a preto vznikol v Seredi dôležitý Soľný úrad s erárnym skladom soli.
Prúdenie vody v koryte Váhu využívalo od nepamäti niekoľko lodných mlynov na múku, tzv. hajóvov. Križovatka vodnej a suchej obchodnej cesty bola v 19. storočí určujúca pre vznik priemyselných podnikov v Seredi. Od roku 1845 tu pracuje cukrovar, neskôr vznikol podnik na spracovanie kávovín, výrobu pečiva a z Bratislavy sem bola v roku 1950 premiestnená aj výroba značkového šumivého vína Hubert. Za socializmu sa Sereď stala strediskom výroby niklu, žiaľ, táto cesta industrializácie v centre tradične poľnohospodárskej oblasti sa ukázala ako neschodná a hutnícky priemysel definitívne zanikol.
Počas druhej svetovej vojny sa tu nachádzal tábor, kde väznili Židov (v súčasnosti sa nachádza v jeho priestoroch Múzeum holokaustu). Pracovný tábor v Seredi vznikol z vojenských útvarov v roku 1941. Jeho dejiny sú spojené so štyrmi fázami; v prvej ho vybudovali a zriaďovali v ňom pracovné dielne, v druhej sa stal jedným z piatich centier pre organizáciu transportov Židov. Ako pracovný tábor s výrobňou v dielňach fungoval v tretej fáze a v poslednej, od roku 1944 do konca marca 1945 sa stal koncentračným táborom. Od roku 1942 do konca roku 1944 v ňom pracovalo približne 700 až 1200 väzňov.
Symboly mesta sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky[5][6].
Erb mesta Sereď tvorí: červený štít, z jeho spodného okraja vyrastá nízky a nadol prehnutý hradobný múr ukončený cimburím. V otvorenej bráne je do polovice vytiahnutá mreža. Nad bránou je veža s jedným oknom zastrešená sedlovou strechou. Nad ňou je cimburím ukončená a ihlanom zastrešená vysoká veža s dvoma oknami. Po bokoch sa nachádzajú dve brány s vežičkami zastrešenými sedlovými strechami, ktoré sú spojené polkruhovitým, nadol prehnutým štylizovaným múrom, prechádzajúcim medzi strednou vežou nad bránou a veľkou vežou v pozadí – všetko strieborné, brána a okná vo farbe štítu.
Národnostné zloženie (sčítanie 2021)
Národnostné zloženie (sčítanie 2001)
Náboženské zloženie obyvateľstva
V Seredi sídlia dôležité firmy ako napríklad:
Sereď je napojená na rýchlostnú cestu R1, ktorá ju spája s mestami Trnava a Nitra. Od Senca a Sládkovičova vedie I/62, od Galanty I/35 a od Hlohovca II/507. Hlavnou autobusovou stanicou je stanica na Námestí slobody.
Dôležitosť prístavu a prekladiska pltí dokazuje aj to, že konečná stanica prvej konskej železnice v Uhorsku (Bratislava-Trnava) bola práve v Seredi (1846). Koľaj končila až pri Váhu (konská stanica bola v priestore dnešnej Kuzmányho ulice). Železnice dopravovali tovar potom do Bratislavy a ďalej do Viedne. Dnes je Sereď križovatkou tratí Galanta – Leopoldov a Trnava – Sereď.
V minulosti slúžil Váh ako významná vodná cesta a v Seredi bol dôležitý prístav pltí a prekladisko tovaru (spomína sa už v 13. storočí). Z Trenčianskej, Oravskej, Turčianskej a Liptovskej župy bol plťami do Serede prepravovaný okrem dreva a dreveného náradia aj kameň, surové a kujné železo, liatina, vlna, po domácky vyrábané súkno a plátno, papier, sklo a iné výrobky a potraviny. Prepravovali sem aj soľ, ktorú do soľných skladov v Ružomberku a Žiline vozili z poľskej Vieličky. V Seredi mal sídlo Kráľovský soľný úrad.
Vodnú silu Váhu v minulosti využívali na pohon vodných mlynov. Ešte v roku 1882 bolo na Váhu 14 vodných mlynov. S rozvojom parných a potom elektrických mlynov postupne zanikali a posledný vodný mlyn na Váhu zanikol v 50. rokoch 20. storočia.
Najbližšie letiská sú v Bratislave (60 km) a v Piešťanoch (40 km).
Každoročne sa konajú v meste jarné slávnosti Flora fest, Seredský hodový jarmok a Vianočné trhy s bohatým kultúrnym programom. Tieto slávnosti a kultúru v meste primárne zabezpečuje Dom kultúry, rozpočtová organizácia mesta Sereď. V jeho správe je samotný dom kultúry, knižnica, múzeum, kino a amfiteáter. Najnovším prírastkom je zrekonštruovaný amfiteáter, ktorý v lete premieta filmy a usporadúva koncerty. Kino NOVA je jedným z najúspešnejších slovenských digitalizovaných jednosálových kín a prešlo výraznou modernizáciou.
Jednou z najznámejších seredských a slovenských jazzových kapiel je Seredský Dixieland.