Uzbecká republika
Vlajka Znak
Národné motto: nie je
Štátna hymna: Oʻzbekiston Respublikasining Davlat Madhiyasi
Miestny názov
• dlhý	Oʻzbekiston Respublikasi
• krátky	Oʻzbekiston
Hlavné mesto	Taškent 41°16′ s.š. 69°13′ v.d.
Najväčšie mesto	Taškent
Úradné jazyky	Uzbečtina
Regionálne jazyky	Karakalpak
Demonym	Uzbek, Uzbečka[1]
Štátne zriadenie prezident premiér	prezidentská republika Šavkat Mirzijojev Abdulla Aripov
Vznik	31. august 1991 (vyhlásenie nezávislosti od ZSSR a premenovanie na Uzbeckú republiku) 26. december 1991 (oficiálny vznik nezávislého Uzbekistanu)
Susedia	Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Afganistan, Turkménsko
Rozloha  • celková  • voda (%)	448 978 km² (56.)    km² (4,9 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2017)  • hustota (2017)	32 979 000 (42.) 70,5/km² (132.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2017 68,324 miliárd $ (69.) 7 023 $ (125.)
Index ľudského rozvoja (2015)	0,701 (105.) – vysoký
Mena	uzbecký som (UZS)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC+5) (UTC+5)
Medzinárodný kód	UZB
Medzinárodná poznávacia značka	UZ
Internetová doména	.uz
Smerové telefónne číslo	+998

Súradnice: 41°S 66°V / 41°S 66°V / 41; 66

Uzbekistan, dlhý tvar Uzbecká republika, je štát nachádzajúci sa v Strednej Ázii. Hlavné mesto je Taškent. Na západe a severe susedí s Kazachstanom, na východe s Kirgizskom a Tadžikistanom, na juhu s Afganistanom a Turkménskom. Je bývalou zväzovou republikou Sovietskeho zväzu, člen SNŠ.

Dejiny

31. augusta 1991 vyhlásil Uzbekistan nezávislosť od Sovietskeho zväzu. V nasledujúcom referende sa väčšina obyvateľstva vyslovila pre nezávislosť a zvrchovanosť republiky.

Začiatky osídľovania územia Uzbekistanu sú spojené s bojovými kočovnými kmeňmi Massagetov a Sakonov (prvé tisícročie pred Kr.). Od 7. storočia pred Kr. sa na jednotlivých častiach územia nachádzali ríše Chorasmia, Baktria a Partia, potom sa územie stalo súčasťou ríše Achajmenovcov. V rokoch 329-327 pred Kr. dobyl tuto časť Ázie Alexander Veľký, v 3. - 2. storočí pred Kr. bolo územie súčasťou ríše Seleukovcov, na prelome nášho letopočtu sa do 4. storočia stalo súčasťou Kušánskej ríše. V 6. storočí sa na tomto území usadili turkménske kmene. V 8. storočí bol Uzbekistan dobytý Arabmi, čo viedlo k islamizácii obyvateľstva. V prvej polovici 13. storočia bolo územie ovládnuté Mongolmi a v 14. a 15. storočí sa stalo súčasťou Timúrovej ríše. Kočovné uzbecké kmene sa sem prisťahovali na prelome 15. a 16. storočia. Od 16. storočia si územie začalo podmaňovať cárske Rusko.

Po februárovej revolúcii roku 1917 v Rusku vznikol v Taškente turkestánsky výbor dočasnej vlády, ale zároveň došlo aj k vytvoreniu sovietu. Uzbeci (moslimovia) nemali zastúpenie v týchto orgánoch, ale založili Islamskú radu a Islamské reformistické hnutie a v decembri 1917 ustavili vlastnú vládu, ktorá však bola sovietskou mocou zlikvidovaná. Uzbekistan sa stal v apríli 1918 súčasťou Turkestanskej ASSR v rámci ruskej federácie. V rokoch 1918 až 1919 bol Turkmenistan ovládnutý belogvardejcami v čele s admirálom Kolčakom. V tomto období vypuklo v Strednej Ázii povstanie tzv. basmačov, ktoré bolo síce Červenou armádou potlačené, ale zvyšky povstalcov sa udržali až do roku 1933. Roku 1924 v rámci národnostnej reorganizácie sovietskych republík vznikla Uzbecká sovietska socialistická republika, ktorej súčasťou boli dve autonómne republiky (Tadžická a Karakalpacká). Roku 1956 bola k republike pripojená južná časť Kazachstanu. Do roku 1990 sa republika vyvíjala v rámci Sovietskeho zväzu.

Výstavbou socializmu sa nepodarilo vyriešiť základné problémy tejto oblasti sovietskeho impéria, a preto v rámci demokratických zmien v ZSSR vypukli v máji 1989 národnostné konflikty medzi uzbeckým obyvateľstvom a meschetskými Turkami (boli sem deportovaní z Gruzínska v 40. rokoch), pri ktorých zahynulo mnoho ľudí. Do konfliktu zasiahli vojská ministerstva vnútra Sovietskeho zväzu. Vo februári 1990 sa konali po prvýkrát slobodné voľby, v ktorých bolo navrhnutých niekoľko kandidátov, v marci sa uskutočnili prvé prezidentské voľby a v júni 1990 bola schválená deklarácia o suverenite republiky. V decembri 1990 vyhlásila deklaráciu o zvrchovanosti Karakalpacká autonómna sovietska socialistická republika, ktorá zároveň zmenila názov na Karakalpackú sovietsku republiku.

Nezávislosť Uzbekistanu bola vyhlásená 31. augusta 1991, v decembri 1991 sa republika stala zakladajúcim členom Spoločenstva nezávislých štátov. Islam Karimov bol 86% hlasmi potvrdený do úradu prezidenta aj vo voľbách roku 1991. 8. decembra 1992 bola prijatá nová, pluralitná ústava. V referende 26. marca 1995 voliči podporili návrh, aby I. Karimov zostal prezidentom až do roku 2000. 9. januára 2000 bol znovu zvolený za prezidenta so ziskom skoro 92% hlasov. Oboje prezidentské voľby boli označované ako sfalšované a nedemokratické.

Prírodné podmienky

Podstatnú časť krajiny zaberá púšť Kyzylkum, delta Amudarje (45000 km²) a plošina Usťurt. Púšť pokrývajú vo veľkej miere piesočné presypy miestami spevnené krovinatým porastom. V severozápadnej časti krajiny sa nachádza v súčasnosti rýchlo vysychajúce Aralské jazero. Na juhu vybiehajú horské chrbty Ťanšanu (Turkestanský, Zeravšanský a iné), ktoré dosahujú výšky 2000-4000 m n. m. V horských dolinách žije okolo 80% obyvateľstva. V krajine je silná seizmická činnosť. Taškent bol viackrát pri zemetraseniach z veľkej časti zničený. Pre krajinu je charakteristické horúce a suché kontinentálne podnebie. Príhodné podnebie umožňuje pestovať subtropické plodiny. Najväčšími riekami sú Amudarja a Syrdarja. Uzbekistan má veľké zásoby zemného plynu, menšie zásoby ropy, uhlia a farebných a drahých kovov.

Demografia

Uzbekistan je v Strednej Ázii najľudnatejšou krajinou. V roku 2007 mal vyše 27 miliónov obyvateľov ^[2], ktorí tvorili polovicu celkového obyvateľstva regiónu Strednej Ázie. Obyvateľstvo krajiny je veľmi mladé. Až 34,1 % obyvateľov sú mladší ako 14 rokov (odhad z roku 2008). Podľa oficiálnych zdrojov tvoria Uzbeci v krajine väčšinu (80 %). Medzi ďalšie etnické skupiny patria: Rusi (5,5 %), Tadžici (5,0 % - sporný úradný odhad), Kazachovia (3,0 %), Karakalpaci (2,5 %), Tatári (1,5 %) a ostatní (2,5 %) (odhady z roku 1996). Sporné diskusie sa vedú o percentuálnom počte obyvateľov tadžickej národnosti. Zatiaľ čo oficiálne štátne sčítania Uzbekistanu uvádzajú číslo 5,0 %, niektoré údaje (najmä západných štátov) uvádzajú číslo 20-30 %. Obyvatelia vyznávajú najmä islam (88,0 % - z toho Sunnitský islam (95,0 %) a Šía (5,0 %). Ďalšie náboženstvá sú: pravoslávne (9,0 %), a ostatné náboženstvá (3,0 %.^[2] V Uzbekistane sa najviac používa uzbečtina (74,3 %), ktorá je aj úradným jazykom. Ďalej sa používa ruština (14,2 %), tadžičtina (4,4 %) a ostatné jazyky (7,1 %). ^[2]

Hospodárstvo

Dve tretiny obyvateľstva žijú na vidieku a venujú sa poľnohospodárstvu v intenzívne využívaných údoliach riek, tvoriacich 11 % povrchu krajiny. Uzbekistan je dnes druhým najväčším vývozcom bavlny na svete. Významný je jeho ťažobný a spracujúci priemysel. Po rozpade ZSSR vláda pokračovala v centrálnom riadení ekonomiky, na ktorú výrazne dopadli ekonomické krízy Ruska ako aj iných ázijských krajín. Preto sa v súčasnosti vláda mierne pokúša liberalizovať trh a prilákať zahraničných investorov. Chudoba ako aj nezamestnanosť presahujú 20 %. Nezamestnanosť v Uzbekistane v roku 2013 predstavovala 10,7 %. Od roku 1995 zažíva krajina stabilný ekonomický rast. V roku 2015 predstavovalo HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily 5 642 $, pre porovnanie v rovnakom období Slovenská republika dosahovala v tomto ukazovateli hodnotu 27 394 $. Inflácia v krajine za rok 2015 bola na úrovni 5 %.

Referencie

1. ↑ Slovenské slovníky
2. ↑ ^{a b c} CIA World Factbook, Uzbekistan Archivované 2019-01-05 na Wayback Machine

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Uzbekistan