Valasi bol ľud pochádzajúci z Valašska, ktorý v 14. – 17. storočí osídľoval horské časti Slovenska a aj iných krajín (dnes Ukrajina, Poľsko, Sedmohradsko, Srbsko, Morava).[1][2]
Usídľovanie valachov na Slovensku začali v prvej polovici 14. storočia, najprv Užská stolica (najstarší potvrdený výskyt na území Slovenska pochádza obce Koromľa z roku 1337), potom Zemplínska, Šarišská a Spišská stolica. Išlo o obyvateľov rusínskeho (čiastočne poľského), menej balkánsko-rumunského pôvodu. Pôvodne šlo o obyvateľstvo bez stáleho sídla, tie začali tvoriť neskôr.[3]:324 V 15. storočí šlo maximálne o niekoľko tisíc obyvateľov a aj vtedy sa k valachom už pridávali domáci obyvatelia.[3]:427–428 Ich príchod vrchnosť podporovala, pretože hospodárili na vysokopoložených lúkach, ktoré predtým neboli hospodársky využité.[4] Demografický prínos príchodu valachov sa najviac prejavil na Orave (v rokoch 1530 – 1606 vzniklo viac ako 40 osád), inde nebol taký výrazný.[5] V 16. a 17. storočí sa zvyšoval podiel Slovákov, pretože tí utekali pred vykorisťovaním vrchnosti.[1] Vtedy už názov valasi strácal svoj etnický charakter a dostal význam pomenovania horského obyvateľstva, ktoré sa zaoberalo pastierstvom a chovom valaského dobytka.[2]