1. január je 1. deň roka v gregoriánskom kalendári. Do konca roka zostáva 364 dní (365 v priestupnom roku).

• Deň vzniku Slovenskej republiky – štátny sviatok SR
• Nový rok
• V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi Obrezanie Pána a svätého Bazila Veľkého (veľký sviatok).

Udalosti

• 153 pred Kr. – rímski konzuli po prvýkrát začali svoj úradný rok 1. januára
• 45 pred Kr. – juliánsky kalendár, zavedený Gaiom Iuliom Caesarom, sa stal občianskym kalendárom Rímskej ríše a stanovil 1. január ako dátum nového roka (dovtedy sa rok začínal 1. marcom)
• 1438 – Albrecht II. bol korunovaný za uhorského kráľa
• 1582 – zavedením Gregoriánskeho kalendára vo väčšine Európy sa stal 1. január začiatkom roka
• 1788 – začali vychádzať noviny The Times
• 1801 – Giuseppe Piazzi objavil prvú planétku, ktorá bola neskôr pomenovaná 1 Ceres
• 1804 – Haiti vyhlásilo nezávislosť od Francúzska
• 1814 – vo Swansea začali vychádzať waleské noviny Seren Gomer
• 1880 – začala sa výstavba Panamského prieplavu
• 1900
  • vláda Spojeného kráľovstva vyhlásila protektorát nad územím Kráľovskej nigérijskej spoločnosti (Royal Niger Company)^[1]:10
  • Rakúsko-Uhorsko zavŕšilo menovú reformu, ktorej výsledkom bolo ustanovenie koruny zavedenej roku 1892 ako výhradného platobného prostriedku^[1]:11
• 1901
  • na Madagaskare otvorili prvú diaľnicu na svete; merala 200 km^[1]:23
  • nadobudol platnosť zákon o založení Austrálskeho zväzu;^[1]:23 podľa amerického vzoru sa spojili kolónie Nový Južný Wales, Viktória, Queensland, Južná Austrália, Západná Austrália a Tasmánia do jedného štátu
  • v baniach v Rakúsko-Uhorsku zaviedli deväťhodinový pracovný čas^[1]:23
  • v Budapešti začala pôsobiť Ústredná správa robotníckej pomocnej pokladnice^[1]:23
• 1902
  • v Madride otvorili súbornú výstavu obrazov El Greca^[1]:34
  • v Bratislave odovzdali do prevádzky mestskú elektráreň^[1]:34
• 1903
  • v Dillí oficiálne korunovali Eduarda VII. za indického cisára, za účasti panovníkov jednotlivých častí Indického subkontinentu^[1]:43
  • v Nemecku vstúpil úradne do platnosti nový nemecký pravopis,^[1]:43 ktorý bol výsledkom II. konferencie odborníkov z Nemecka a Rakúsko-Uhorska v Berlíne zo 17. júna 1901^[1]:27
• 1905 – v celej Európe došlo k poklesu teplôt v priemere o 13 °C oproti predchádzajúcemu dňu a k prudkým snehovým víchriciam, ktoré pokračovali takmer celý nasledujúci mesiac^[1]:62
• 1906
  • polooficiálna Telegrafná agentúra v Rakúsko-Uhorsku oznámila, že správy určené pre Čechy a Moravu budú publikované okrem nemčiny aj v češtine^[1]:74
  • Srbsko zverejnilo návrh colnej únie s Bulharskom^[1]:74
• 1907 – v Budapešti začala vychádzať politická revue Slovenský obzor, ktorou sa hlasisti Anton Štefánek, Milan Hodža a Vavro Šrobár pokúsili vyplniť voľný priestor, ktorý sa tu vytvoril po zániku časopisu Hlas^[1]:83
• 1908 – vo Francúzsku nadobudol účinnosť zákon, podľa ktorého museli byť bicykle označené tabuľkou s číslom^[1]:92
• 1909 – v Spojenom kráľovstve začali vyplácať prvé dôchodky pre obyvateľov starších ako 70 rokov
• 1910
  • v Pittsburghu v Pensylvánii vyšlo prvé číslo Národných novín (National News),^[2]:114 amerického dvojtýždenníka vydávaného v slovenčine
  • v Martine začal vychádzať ilustrovaný ženský časopis Živena^[2]:114
• 1912 – bola zvrhnutá dynastia Čching a vyhlásená Čínska republika^{[chýba zdroj}
• 1913
  • prvá balkánska vojna: na mierových rokovaniach v Londýne medzi Osmanskou ríšou a štátmi Balkánskeho zväzu Osmani súhlasili s odstúpením svojich území západne od Drinopolu^[2]:155
  • v Uhorsku zverejnili návrh nového volebného zákona, ktorý členil voličov podľa vzdelanostného a majetkového cenzu do štyroch kategórií^[2]:155
• 1915
  • prvá svetová vojna: nemecká ponorka SM U-24 potopila britskú bojovú loď HMS Formidable^[2]:180
  • prvá svetová vojna: pápež Benedikt XV. vo svojom novoročnom telegrame vyzval vlády vojnuvedúcich štátov na vzájomnú výmenu vojnových zajatcov, ktorí už pre zranenia nie sú schopní vojenskej služby; prvé takéto výmeny prebehli vo februári a marci^[2]:180
• 1916
  • prvá svetová vojna: nemecká ponorka SM U-38 potopila osobnú loď SS Persia, pričom zahynulo 335 osôb^[2]:193
  • podľa anglických novín The Economist sa cena štvrťfuntového chleba v Londýne zvýšila oproti cene pri vypuknutí vojny z päť a pol penny na deväť pencí^[2]:193
• 1918 – Charlie Chaplin otvoril vlastné filmové štúdio^[2]:223
• 1919 – česko-slovenské vojsko obsadilo Bratislavu, ktorú dovtedy ovládala maďarská armáda^[2]:241
• 1922 – Spoločnosť národov vydala obšírnu správu, v ktorej zhodnotila následky hladomoru vyčíňajúceho v sovietskom Rusku od roku 1921 (2. augusta 1921 predseda Rady ľudových komisárov Vladimir Iľjič Lenin požiadal zahraničie o pomoc^[3]:280-281); podľa správy postihol hladomor oblasti obývané 33 miliónmi ľudí, z ktorých bolo 19 miliónov priamo ohrozených, pričom domácej a medzinárodnej pomoci sa dostalo len k deviatim miliónom ľudí; vysoký komisár Spoločnosti národov Fridtjof Nansen v správe predloženej Medzinárodnému Červenému krížu o tri týždne neskôr označil katastrofálne dopravné podmienky za príčinu nízkej účinnosti zahraničnej pomoci^[3]:287
• 1921 – na Slovensku nadobudol účinnosť župný zákon (zákon č. 126/1920 Zb. z 29. februára 1920 o zriadení župných a okresných úradov v Československej republike^[4]), podľa ktorého sa pôvodných 16 žúp zredukovalo na šesť veľkožúp^[3]:301
• 1925 – v Mongolsku prebehla menová reforma, na základe ktorej sa novou národnou menou stal mongolský tugrik^[3]:348
• 1928
  • National Broadcasting Company vo svojom novoročnom vysielaní, ktoré uvádzal moderátor Will Rogers, priamymi vstupmi prvýkrát prepojila všetkých 48 štátov Spojených štátov^[3]:382
  • ľudácky denník Slovák uverejnil úvahu Vojtecha Tuku „V desiatom roku Martinskej deklarácie“, v ktorej tvrdil, že po 31. októbri 1928 nastane na Slovensku vacuum iuris („zákonoprázdny stav“) na základe údajnej tajnej klauzuly Martinskej deklarácie, ktorej existenciu však popreli viacerí politici; Tukovo tvrdenie o tom, že „od prevratu vynesené zákony a nariadenia dňom 31. októbra 1928 stratia podklad a stanú sa na Slovensku neplatnými o štátnych úradníkov stanú sa súkromné osoby bez vrchnostenskej moci ojenská prísaha premení sa na prázdne slová ane sa stanú ilegálnym drancovaním“ sa stalo podkladom na jeho obvinenie z trestného činu vlastizrady v júli 1929,^[3]:382
• 1930
  • v Láhaure sa skončilo rokovanie Indického národného kongresu, na ktorom kongres podporil požiadavku Móhandása Karamčanda Gándhího na úplnú nezávislosť Indie od Spojeného kráľovstva, odmietol sa zúčastniť pripravovanej konferencii o Indii v Londýne a vyhlásil bojkot ústrednej a provinčným vládam, prijal rezolúciu, ktorou odmietol prevziať na seba finančné záväzky vzniknuté v dôsledku imperialistickej politiky Spojeného kráľovstva^[5]:414
  • Svätá stolica zverejnila encykliku pápeža Piusa XI. o výchove mládeže (po prvýkrát nie po latinsky, ale po taliansky), v ktorej odsúdila politiku talianskej fašistickej vlády voči mládeži a zasadzovala sa o zachovanie výchovy ako výhradnej úlohy rodiny a cirkvi^[5]:414
• 1932 – v provincii Alberta v Kanade vznikol Prvý slovenský podporný spolok^[5]:441
• 1933 – v provincii Ontário v Kanade vznikol Národný slovenský vzájomný podporný spolok^[5]:459
• 1934
  • sovietska tlačová agentúra TASS zverejnila druhý päťročný plán (1933 – 1937)^[5]:474
  • bola otvorená americká federálna väznica na Alcatraze^{[chýba zdroj}
• 1937 – čínsky generál Čang Süe-liang, ktorý dal 12. decembra 1936 zatknúť prezidenta Čankajšeka, bol v Nankingu odsúdený na štyri roky odňatia slobody^[5]:513
• 1938
  • Čankajšek odovzdal funkciu predsedu čínskej centrálnej vlády dovtedajšiemu ministrovi financií Siang-si Kungovi, ponechal si však funkciu najvyššieho veliteľa armády^[5]:524
  • podľa nariadenia britskej vlády všetky školopovinné deti museli so sebou nosiť plynové masky^[5]:524
  • slovenské autonomistické hnutie: Hlinkova slovenská ľudová strana prostredníctvom svojich novín Slovák spustila intenzívnu kampaň za dosiahnutie autonómie Slovenska^[5]:524
• 1939
  • taliansky atómový fyzik Enrico Fermi emigroval do New Yorku^[5]:535
  • v Spojených štátoch bola založená spoločnosť Hewlett-Packard
• 1940 – britský kráľ Juraj VI. vyhlásil mobilizáciu mužov vo veku od 18 do 27 rokov^[6]:550
• 1941 – Slovenský rozhlas odvysielal prvotinu Petra Karvaša Strýko z Ameriky^[6]:567
• 1942
  • vo Washingtone podpísali zástupcovia 26 štátov Deklaráciu Spojených národov, čo bolo prvým krokom k utvoreniu Organizácie Spojených národov^[6]:582
  • v New Yorku otvorili výstavu diel holandského maliara Pieta Mondriana^[6]:582
• 1944
  • maršal Erwin Rommel prevzal velenie skupiny armád B vo Francúzsku^[6]:616
  • v Alžíri sa začali tri dni trvajúce rokovania československého prezidenta Edvarda Beneša s generálom Charlesom de Gaullom, ktorý mu potvrdil, že Francúzsky národný výbor pokladá Mníchovskú dohodu za nulitnú^[6]:616
• 1945 – Poľský výbor národného oslobodenia sa na príkaz Kremľa pretvoril na dočasnú vlády oslobodeného Poľska, ktorú vzápätí, 4. januára, diplomaticky uznal Sovietsky zväz a 30. januára aj Dočasné štátne zriadenie československé^[6]:646-647
• 1946
  • cisár Hirohito sa v rozhlasovom prejave k národu zriekol božského postavenia, čím prelomil stáročnú japonskú tradíciu^[6]:678
  • v Maďarsku boli znárodnené bane a elektrárne^[6]:678
• 1955 – v USA nahrávacia spoločnosť RCA Victor oznámila tzv. „Operáciu TNT“. Išlo o významné zníženie cien platní. Na začiatku rokenrolovej éry singel v Amerike zlacnel z 1 doláru a 16 centov na 89 centov. LP platňa už nestála 5 dolárov a 95 centov, ale len 3 doláre a 98 centov. Ostatné nahrávacie spoločnosti toto zníženie cien bezprostredne nasledovali
• 1956 – Sudán vyhlásil nezávislosť od Spojeného kráľovstva a Egypta
• 1958 – do platnosti vstúpili zmluvy z Ríma o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu
• 1959 – Fidel Castro prevzal vládu na Kube
• 1960 – Kamerun vyhlásil nezávislosť od Francúzska a Spojeného kráľovstva
• 1964 – televízia BBC uviedla prvú Top Of The Pops show
• 1969 – na Bratislavskom hrade bola vyhlásená Slovenská socialistická republika, Československá socialistická republika bola "prebudovaná" na federatívny štát
• 1973 – Európske hospodárske spoločenstvo bolo rozšírené o Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo
• 1975 – obce Borský Mikuláš a Borský Peter sa spojili
• 1977 – občianski aktivisti v Česko-Slovensku vydali dokument Charta 77
• 1980 – Cliff Richard, anglický spevák, ktorý svoju kariéru začal so skupinou The Shadows, bol ocenený Radom britského impéria
• 1981 – Európske hospodárske spoločenstvo bolo rozšírené o Grécko
• 1982 – v Štokholme naposledy verejne vystúpili členovia švédskej skupiny ABBA
• 1984 – Brunej vyhlásil nezávislosť od Spojeného kráľovstva
• 1985 – videoklipom Marvina Gaya "The Star Spangled Banner" odštartovala svoje vysielanie hudobná televízna stanica VH1
• 1986 – Európske hospodárske spoločenstvo bolo rozšírené o Portugalsko a Španielsko
• 1993 – zánik Česko-Slovenska. Vznik dvoch samostatných štátov – Slovenska a Česka. Ešte v ten deň dva nové štáty uznali Brazília, Bulharsko, Burkina, Albánsko, Alžírsko, Angola
• 1994 – vznikol Európsky hospodársky priestor
• 1994 – NAFTA nadobudla účinnosť
• 1995 – Európska únia bola rozšírená o Fínsko, Rakúsko a Švédsko
• 1995 – bola založená Svetová obchodná organizácia
• 1995 – Fínsko vstúpilo do ESA
• 1997 – Kofi Annan sa stal generálnym tajomníkom OSN
• 1999 – európska menová jednotka ECU bola nahradená eurom
• 2000 – ruským prezidentom sa stal Vladimir Vladimirovič Putin
• 2002 – v Európskej únii boli zavedené eurobankovky a euromince
• 2006 – v Bratislave začal činnosť protrhový think tank (občianske združenie) INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz
• 2007 – Európska únia bola rozšírená o Rumunsko a Bulharsko
• 2007 – v Slovinsku bolo zavedené euro
• 2008 – na Malte a na Cypre bolo zavedené euro
• 2009 – na Slovensku bolo zavedené euro
• 2011 – v Estónsku bolo zavedené euro
• 2014 – v Lotyšsku bolo zavedené euro
• 2015 – v Litve bolo zavedené euro
• 2019 – sonda New Horizons preletela okolo objektu 2014 MU69, najvzdialenejšieho ľudstvom zblízka skúmaného objektu vo vesmíre

Narodenia

• 1431 – Alexander VI., 214. pápež († 1503)
• 1484 – Ulrich Zwingli, švajčiarsky predstaviteľ reformácie († 1531)
• 1557 – Štefan Bočkaj, sedmohradský magnát († 1606)
• 1697 – Antonio Galli da Bibbiena, taliansky neskorobarokový maliar a architekt († 1774)
• 1780 – Ján Seberini, slovenský evanjelický kňaz († 1857)
• 1788 – Étienne Cabet, francúzsky filozof († 1856)
• 1794 – Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, slovenský kníhkupec a ochotnícky divadelník († 1874)
• 1823 – Sándor Petőfi, maďarský básnik († 1849)
• 1830 – Janko Čajak, slovenský básnik († 1867)
• 1854 – James George Frazer, škótsky antropológ a etnológ († 1941)
• 1863 – Pierre de Coubertin, francúzsky historik a pedagóg, zakladateľ novodobých Olympijských hier († 1937)
• 1879 – Edward Morgan Forster, anglický románopisec († 1970)
• 1880 – Elmer McCurdy, americký bankový a vlakový lupič († 1911)
• 1887 – Wilhelm Canaris, nemecký admirál († 1945)
• 1888 – Eduard Bass, český spisovateľ a novinár († 1946)
• 1894 – Šatendranáth Bose, indický fyzik († 1974)
• 1895 – John Edgar Hoover, riaditeľ FBI († 1972)
• 1896 – Ivan Párkányi, rusínsky politik († 1996)
• 1909 – Stepan Andrijovyč Bandera, ukrajinský politik († 1959)
• 1912 – Kim Philby, anglický dvojitý agent († 1988)
• 1915 – Jan Opletal, český študent zabitý pri protinacistickej demonštrácii († 1939)
• 1917 – Ján Brezina, slovenský básnik a literárny vedec († 1997)
• 1919 – Jerome David Salinger, americký spisovateľ († 2010)
• 1924 – Arthur Danto, americký filozof a estetik († 2013)
• 1924 – Vladimír Durdík starší, slovenský herec († 1978)
• 1924 – Jacques Le Goff, francúzsky historik († 2014)
• 1926 – Hilda Múdra, slovenská trénerka krasokorčuľovania († 2021)
• 1927 – Maurice Béjart, francúzsky choreograf († 2007)
• 1927 – Vernon Smith, americký ekonóm a profesor, nositeľ Nobelovej ceny
• 1928 – Laurus, biskup Ruskej pravoslávnej cirkvi v zahraničí, metropolita Východnej Ameriky a New Yorku († 2008)
• 1929 – Robert J. Büchler, slovensko-izraelský historik a mierový aktivista († 2009)
• 1929 – Zbigniew Nienacki, poľský spisovateľ († 1994)
• 1932 – Titus Kolník, slovenský archeológ († 2017)
• 1936 – Ivan Balaďa, slovenský filmový a televízny režisér a scenárista († 2014)
• 1936 – Ján Stacho, slovenský básnik († 1995)
• 1937 – Pavel Cmorej, slovenský filozof
• 1939 – Michèle Mercierová, francúzska herečka
• 1942 – Gennadij Vasilievič Sarafanov, ruský kozmonaut († 2005)
• 1944 – Ján Čarnogurský, slovenský politik
• 1945 – Jacky Ickx, belgický automobilový pretekár
• 1946 – Roberto Rivelino, brazílsky futbalista
• 1947 – Jela Špitková, slovenská a rakúska husľová sólistka
• 1947 – Vladimir Georgijevič Titov, ruský kozmonaut
• 1955 – Ivan Šimko, slovenský politik
• 1956 – Sergej Vasilievič Avdejev, ruský kozmonaut
• 1956 – Miloslav Turzák, slovenský maliar
• 1957 – Július Brocka, slovenský politik
• 1959 – Abdul Ahad Mohmand, afganský kozmonaut
• 1963 – Milan Luhový, slovenský futbalista
• 1968 – Davor Šuker, chorvátsky futbalista
• 1969 – Morris Chestnut, americký herec
• 1972 – Catherine McCormacková, anglická herečka
• 1977 – Leoš Friedl, český tenista
• 1979 – James McAvoy, škótsky herec
• 1981 – Kristián Kováč, slovenský hokejista
• 1982 – David Nalbandian, argentínsky tenista
• 1983 – Daniel Jarque, španielsky futbalista († 2009)
• 1985 – Lopez Lomong, americký atlét
• 1986 – Pablo Cuevas, uruguajský tenista
• 1993 – Jon Flanagan, anglický futbalista

Úmrtia

• 0379 – svätý Bazil Veľký, grécky biskup, významný predstaviteľ raného kresťanstva (* 330)
• 0898 – Odo I., západofranský kráľ (* 860)
• 1515 – Ľudovít XII., francúzsky kráľ (* 1462)
• 1748 – Johann Bernoulli, švajčiarsky matematik a lekár (* 1667)
• 1781 – Johann Christian Bach, nemecký hudobný skladateľ (* 1735)
• 1784 – Andrej Jaslinský, slovenský rímskokatolícky kňaz, fyzik a filozof (* 1715)
• 1796 – Alexandre-Théophile Vandermonde, francúzsky matematik a chemik (* 1735)
• 1817 – Martin Heinrich Klaproth, nemecký chemik (* 1743)
• 1894 – Heinrich Rudolf Hertz, nemecký fyzik (* 1857)
• 1922 – Miloš Čech, starokatolícky kňaz, administrátor biskupstva, spisovateľ a publicista (* 1855)
• 1942 – Jaroslav Ježek, český skladateľ (* 1906)
• 1972 – Maurice Chevalier, francúzsky herec a spevák (* 1888)
• 1995 – Eugene Paul Wigner, maďarsko-americký fyzik, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku (* 1902)
• 1997 – Jaromír Bázlik, slovenský právnik a kultúrny pracovník (* 1909)
• 2001 – Alexandra Adlerová, americká psychiatrička (* 1901)
• 2001 – Emil Jozef Horváth, slovenský herec (* 1923)
• 2003 – Elena Lacková, slovenská spisovateľka (* 1921)
• 2007 – Miloš Kováč, slovenský športový komentátor (* 1970)
• 2007 – Tillie Olsenová, americká spisovateľka (* 1912)
• 2009 – Johannes Mario Simmel, rakúsky spisovateľ (* 1924)
• 2010 – Lhasa de Sela, kanadsko-americká speváčka (* 1972)
• 2012 – Kiro Gligorov, macedónsky právnik a politik, prvý macedónsky prezident (* 1917)
• 2013 – Patti Page, americká speváčka (* 1927)
• 2013 – Jozef Zachar, slovenský režisér (* 1920)
• 2014 – Herman Pieter de Boer, holandský spisovateľ, textár a novinár (* 1928)
• 2015 – Drahoslav Machala, slovenský spisovateľ, novinár a publicista (* 1947)
• 2016 – Vilmos Zsigmond, maďarsko-americký kameraman (* 1930)
• 2024 – Niklaus Wirth, švajčiarsky informatik, tvorca programovacích jazykov Euler, Pascal, Modula a ďalších (* 1934)

Referencie