Ulanbátar
Ulanbátar
Hlavné mesto Mongolska
Panoráma mesta
Vlajka Erb
Oficiálny názov: Улаанбаатар
Štát	Mongolsko
Nadmorská výška	1 350 m n. m.
Súradnice	47°55′00″S 106°55′00″V / 47,91667°S 106,91667°V / 47.91667; 106.91667
Rozloha	4 704,4 km² (470 440 ha)
Obyvateľstvo	1 067 472 (31.12.2008)
Hustota	226,91 obyv./km²
Prvá písomná zmienka	1639
Časové pásmo	UTC +8
PSČ	210 xxx
Telefónna predvoľba	+976 (0)11
Wikimedia Commons: Ulaanbaatar
Webová stránka: http://www.ulaanbaatar.mn/
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Ulanbátar (mongolsky: Улаанбаатар, anglicky Ulan Bator) je hlavné mesto Mongolska. Leží v severovýchodnej časti zeme v údolí rieky Túl a na úpätí horského masívu Bogd úl. Je to najchladnejšie hlavné mesto sveta s veľmi drsným, vnútrozemským podnebím. Leží v nadmorskej výške nad 1300 metrov. Predtým sa mesto nazývalo Urga, dnešný názov Ulanbátar získalo až v 20. rokoch 20. storočia. Ulanbátar znamená v preklade „červený bohatier“ a uctieva si pamiatku mongolského revolucionára Süchbátara.

Dejiny

Mesto bolo založené v roku 1639 ako hlavné sídlo bogdgegéna, hlavy lamaistov Vnútorného Mongolska. Vtedy sa nazývalo Urga (Hlavný stan) alebo tiež Ich-chure (Veľký kláštor). Na prelome 17. a 18. storočia vznikla neďaleko kláštora obchodná osada Majmačen. Počas niekoľkých nasledujúcich desaťročí sa plocha medzi kláštorom a obchodnou osadou začala zmenšovať. Pre správu Vonkajšieho Mongolska si mandžuský miestodržiteľ vybral mesto za svoje sídlo. Vzhľadom na jeho strategickú polohu medzi Ruskom a Čínou bol v roku 1861 v meste otvorený ruský konzulát. V roku 1911 bola za ruskej podpory čínsko-mandžuská vláda zvrhnutá a vyhlásený autonómny Mongolský štát. Vtedajšia Urga bola na krátku dobu premenovaná na Nijs-lel-chure. November 1919 ale znamenal opätovné obsadenie Mongolska čínskymi vojskami. Rôzne boje pretrvávali až do roku 1921, keď bolo mesto 6. júla oslobodené revolučnými skupinami Süchbátara a Čojbalsana za podpory Červenej armády. V roku 1924 sa po prvýkrát zišiel Veľký ľudový chural a vyhlásil Mongolskú ľudovú republiku. Vtedy došlo k premenovaniu mesta na dnešný názov Ulanbátar. V tej dobe tvorili mesto hlavne jurty a rôzne hlinené a drevené domčeky. Medzi nimi vynikali lamaistické chrámy so zlatými vežami. Došlo k rozčleneniu obyvateľov mesta na lamov, kniežatá, kupcov, remeselníkov, Číňanov a Rusov. Vzhľadom na veľký vplyv ZSSR pokračovala výstavba mesta podobne ako v iných sovietskych mestách. Centrom novej výstavby sa stala 20 km dlhá trieda Mieru, ktorá pretína mesto od západu k východu. Pozdĺž nej boli časom vystavený moderné výškové budovy s ministerstvami, úradmi, obchodmi i bytmi. Na centrálnom námestí bol postavený obrovský pomník a mauzóleum Süchbátara, vládne budovy, opera, národné divadlo (1932) a veľký hotel Altaj. Centrum mesta obopína okružná ulica, ktorá nadväzuje na triedu Mieru. Pozdĺž nej je postavené univerzitný tábor (založený v roku 1942) s výskumnými a vedeckými ústavmi, Palácom pionierov a Palácom športu. V západnej časti mesta nájdeme veľké panelové sídlisko. Juhovýchodne od centra boli vybudované priemyslové závody.

Súčasnosť

Po rozpade Sovietskeho zväzu došlo v Mongolsku k uvoľneniu politických pomerov a k prvým slobodným voľbám. V nich zvíťazili komunisti. V roku 1994 bol lamaizmus prehlásený za štátne náboženstvo. Najvýznamnejším priemyslovým odvetvím sú: priemysel obuvnícky, spracovávanie kože, potravinársky, strojársky a hutnícky. Mesto leží na odbočke Transsibírskej magistrály Ulan-Ude – Peking, ktorá spája Rusko s Čínou a nazýva sa Transmongolská magistrála. Leteckú dopravu zaisťuje Čingischánovo letisko. Ulanbátar pôsobí ako pomerne moderné mesto s veľkým množstvom panelových domov. Typické jurty ale v meste stále nájdeme. V meste má sídlo prezident, vláda a mongolský parlament – jednokomorový Veľký ľudový chural. Mesto riadi mestská rada.

Partnerské mestá

• Namjangdžu, Kórejská republika
• Soul, Kórejská republika
• Ankara, Turecko
• Krasnojarsk, Rusko
• Irkutsk, Rusko
• Moskva, Rusko
• Petrohrad, Rusko
• Ulan-Ude, Rusko
• Denver, Colorado, USA
• Bangkok, Thajsko
• Sapporo, Japonsko
• Aomori, Japonsko
• Tchaj-pej, Taiwan
• Chöch chot, Čína
• San Francisco, Kalifornia, USA
• Hanoj, Vietnam
• Tokio, Japonsko
• Gold Coast, Austrália
• Dillí, India
• Leeds, Spojené kráľovstvo
• Most, Česko
• Kolombo, Srí Lanka

Referencie

1. ↑ Climatological Normals of Ulaanbaatar. Hong Kong Observatory, Prístup 24. 9. 2012

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ulanbátar

Externé odkazy

• www.ulaanbaatar.mn – oficiálna stránka mesta