Thajsko
Hotel: Santhiya Koh Phangan Resort And Spa (Koh Phangan) - iné voľné termínyHviezdičky:
Termín: 16.06.2024 - 28.06.2024 (13 dní)
Strava: Raňajky
Orientačná cena: 2187 EUR
Doprava: Letecky Odlet: Praha
Typ pobytu: Pobytové | Pri mori
Typ zájazdu: Katalóg
Tip: |
Overiť dostupnosť a cenu | Naspäť
Nasledujú doplňujúce informácie k téme Cukrová_trstina:
Trstina cukrová[1][2][3] (iné názvy: cukrová trstina[4][3], zriedkavo cukrovník lekársky[5]; staršie: trsť cukrová[6], cukrová trsť[7], cukrovník[7]; zastarano: cukrovník obecný[8]; skrátene alebo zastarano trstina[9][10]; lat. Saccharum officinarum) je viacročná bylina s listami dlhšími ako 2 m, pestovaná predovšetkým pre vysoký obsah cukru.
Plné steblá, vysoké 2 – 4 m, dosahujú priemeru 20 – 80 mm. Dreň je bohatá na sacharózu, fruktózu a glukózu, ďalej obsahuje tuk, organické kyseliny, pektín, škrob a iné zložky. Rastlina je pôvodná v Novej Guiney. Jej pestovanie bolo najprv zaznamenané v Indii a odtiaľ sa šírilo všetkými smermi. Je to najvýznamnejšia kultúrna tráva; pestuje sa v teplých oblastiach celého sveta, napr. na Kube, Jáve, v juhovýchodnej Ázii, v Egypte a na južnom pobreží Španielska.
Z rozdrvených stebiel sa lisuje šťava, z ktorej sa získava surový cukor hnedej farby a rafináciou sa vyrába čistá sacharóza (trstinový cukor). Z odpadného sirupu (melasy) sa kvasením a destiláciou vyrába rum. Zo zvyškov stebiel sa vyrába papier, lepenka a izolačný materiál. Odpad slúži ako palivo.
Produkcia
Najväčšími producentmi cukrovej trstiny na svete sú Brazília, India a Čína.
| Top producenti cukrovej trstiny 2012 | |
|---|---|
| Krajina | Produkcia (mil. ton) |
 Brazília |
721,1 |
 India |
347,9 |
 Čína |
124,0 |
 Thajsko |
96,5 |
 Pakistan |
58,4 |
 Mexiko |
50,9 |
 Kolumbia |
38,0 |
| Svet spolu | 1 833,1 |
| Zdroj: FAO[11] | |
Referencie
- ↑ MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 145.
- ↑ lipnicovité. In: Malá encyklopédia biológie. 1975. S. 270
- ↑ a b trstina. In: Krátky slovník slovenského jazyka 2003
- ↑ cukrová trstina. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 656.
- ↑
- ↑ trsť. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
- ↑ a b JÁNOŠÍK, Anton; JÓNA, Eugen. Slovník spisovného jazyka slovenského. Zväzok 1 A – J. Turčiansky Svätý Martin : Matica slovenská, 1946. 992 s. S. 328.
- ↑ Dom a škola (vychovatels̕ký časopis pre rodičov a učitelov). : tlačou kníhtlačiarne K. Salvu, 1890. 784 s. S. 6.
- ↑ STUCHLÍK, V. et al. Trstinová melasa a jej upotrebenie na výrobu pekárskeho droždia. In: Chem. zvesti , 1951, 5, č. 3-4, S. 145-157
- ↑ trstina. In: Historický slovník slovenského jazyka
- ↑ Najväčší producenti cukrovej trstiny na svete . FAO, . Dostupné online. Archivované 2012-06-19 z originálu.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trstina cukrová
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Trstina cukrová
|
Tento článok týkajúci sa botaniky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.