Zemepisné súradnice (iné názvy: geografické súradnice, zriedkavo: zemepisné/geografické koordináty) je súhrnné označenie pre zemepisnú šírku a zemepisnú dĺžku. Inak povedané ide o dve uhlové súradnice bodu vztiahnuté k Zemi alebo k jej náhradnému telesu, pomocou ktorých možno určiť ľubovoľnú polohu tohto bodu na Zemi.^[1][2][3][4] Sústava týchto súradníc sa nazýva systém zemepisných súradníc (iné názvy: systém geografických súradníc, zemepisný/geografický súradnicový systém, staršie: sústava zemepisných/geografických súradníc).^[5][6][7]

Zemepisná šírka a dĺžka

Bližšie informácie v článkoch: zemepisná šírka a zemepisná dĺžka

Zemepisná šírka je uhol medzi zvislicou miesta na zemský povrch (presná definícia tejto zvislice závisí od podtypu zemepisných súradníc – pozri nižšie) a rovinou rovníka. Na mapách sa vyjadruje rovnobežkami.

Zemepisná dĺžka je uhol medzi rovinou základného poludníka a rovinou poludníka daného bodu. Na mapách sa vyjadruje poludníkmi.

Typy

Vzhľadom na to, že Zem nemá tvar presnej gule, rozlišujeme^{[4][8][9][10]}:

• Astronomické zemepisné/geografické súradnice (=astronomické súradnice): Toto sú zemepisné súradnice, ktoré sa vzťahujú na skutočný tvar Zeme, t. j. vzťahujú sa na tiažnicu v danom bode.
• Geodetické zemepisné/geografické súradnice (=geodetické súradnice, elipsoidické zemepisné/geografické súradnice): Toto sú zemepisné súradnice, ktoré sa vzťahujú na aproximáciu Zeme v podobe tzv. referenčného elipsoidu.
• Sférické zemepisné/geografické súradnice (=guľové zemepisné/geografické súradnice): Toto sú zemepisné súradnice, ktoré sa vzťahujú na aproximáciu Zeme v podobe tzv. referenčnej gule (t. j. gule s priemerným polomerom 6 377,22 km). Používajú sa pri tvorbe máp.

Referencie

1. ↑ zemepisná dĺžka a šírka. Pyramída (Bratislava: Slovenský ústredný výbor Socialistickej akadémie ČSSR vo vydavateľstve Obzor), apríl 1987, roč. XVI, čís. 190, s. 6068. ISSN 0231-9047.
2. ↑ Terminologický slovník zeměměřictví a katastru nemovitostí . Zdiby: Výzkumný ústav geodetický, topografický a kartografický, . Dostupné online. Archivované 2017-02-02 z originálu.
3. ↑ zemepisné súradnice. In: ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. S. 694.
4. ↑ ^{a b} zeměpisné souřadnice. In: Technický slovník naučný 8 T-Ž. 1. vyd. Praha : Encyklopedický dům, 2005. 609 s. ISBN 80-86044-26-2. S. 540.
5. ↑ Terminologický slovník zeměměřictví a katastru nemovitostí . Zdiby: Výzkumný ústav geodetický, topografický a kartografický, . Dostupné online. Archivované 2017-02-02 z originálu.
6. ↑ KLAUČO, Michal, at al. Súradnicové systémy . REV. 2011-01-17, . Dostupné online. Archivované 2017-02-03 z originálu.
7. ↑ DELONG, Bořivoj. Theorie konštrukce hypebolické sítě. Zeměměřictví (Praha: Státní nakladatelství technické literatury), 1954, roč. 4/42, čís. 2, s. 52. Dostupné online . ISSN 1804-3992.
8. ↑ Terminologický slovník zeměměřictví a katastru nemovitostí . Zdiby: Výzkumný ústav geodetický, topografický a kartografický, . Dostupné online. Archivované 2017-02-03 z originálu.
9. ↑ Terminologický slovník zeměměřictví a katastru nemovitostí . Zdiby: Výzkumný ústav geodetický, topografický a kartografický, . Dostupné online. Archivované 2017-02-02 z originálu.
10. ↑ Geographische Koordinaten. In: Lexikon der Kartographie und Geomatik. Heidelberg, Berlin : Spektrum, Akad. Verl, 2002. ISBN 3-8274-1137-8.

Pozri aj

• Globálny lokalizačný systém