Quick Reaction Alert (QRA; doslova: Pohotovosť k rýchlej reakcii) je nepretržitá 24-hodinová pohotovosť nadzvukových stíhacích lietadiel a príslušného personálu pripravených na zásah proti prípadnému narušiteľovi vzdušného priestoru krajín NATO. Pohotovosť k rýchlej reakcii udržujú aj krajiny, ktoré nie sú členmi NATO. Nie všetky štáty ale môžu mať kvôli finančným dôvodom stíhacie lietadlá v pohotovosti 24 hodín denne.
V európskych členských krajinách NATO a Turecku je QRA základným článkom ochrany vzdušného priestoru v rámci Systému integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO (NATO Integrated Air and Missile Defence System, NATINAMDS), ktorý je pod kontrolou Spojeneckého veliteľstva vzdušných síl (Allied Air Command, AIRCOM) so sídlom na leteckej základni Ramstein v Nemecku. V prípade neštandardnej situácie vo vzdušnom priestore, keď sa napríklad civilné lietadlo prestane hlásiť alebo bez hlásenia zmení stanovený kurz, alebo naďalej pokračuje v lete na pôvodnom kurze smerom k štátnej hranici, resp. hranici riadeného vzdušného priestoru nejakej krajiny až ju prekoná bez povinného hlásenia, začne oblastné stredisko riadenia vzdušného priestoru riešiť vzniknutú situáciu. Keď opakované pokusy o nadviazanie spojenia s lietadlom v súlade s leteckými predpismi zlyhajú, lietadlo sa stáva narušiteľom vzdušného priestoru. Následne je o situácii informované najbližšie stredisko riadenia a upovedomovania vzdušných síl, pričom automatizovaný systém túto informáciu prenesie do jedného zo Spoločných operačných stredísk letectva (Combined Air Operations Centre, CAOC) v Uedeme v Nemecku alebo Torrejóne v Španielsku.
V CAOC Uedem a Torrejón majú dôstojníci prehľad o vzdušnej situácii nad európskymi krajinami NATO a Tureckom. V CAOC Uedem sa zameriavajú na priestor severne od Álp, zatiaľ čo CAOC Torrejón zodpovedá za oblasť južne od Álp. V oboch CAOC majú okrem vzdušnej situácie aj prehľad o dostupnosti jednotlivých QRA, ktoré je možné použiť. O nasadení dostupnej QRA následne môže rozhodnúť starší dôstojník pohotovostnej zmeny CAOC. V prípade nasadenia vydá pohotovostným lietadlám pokyn k okamžitému vzletu tzv. Alpha Scramble s cieľom identifikovať sporný cieľ. Najčastejším dôvodom týchto ostrých vzletov býva strata spojenia medzi pilotmi civilného lietadla a miestom riadenia letovej prevádzky.
Činnosť lietadiel QRA sa delí na tri typy zásahov:[1]
Alpha Scramble predstavuje vzlet do pätnástich minút, pričom vycvičený personál zvláda tieto situácie aj pred limitom. Práve pre precvičenie týchto postupov nielen vo vzduchu, ale aj na zemi u zmien riadenia letovej prevádzky a obslužného personálu slúžia cvičné vzlety Tango a Romeo Scramble.[1] Pri týchto cvičných vzletoch musí letový personál preukázať svoju pripravenosť. Postupy sú rovnaké ako u Alpha Scramble s tým, že neplnia úlohy v rámci NATINAMDS a spravidla sú vyhlasované jeden alebo dvakrát denne.[1]
Lietadlá QRA zasahujú samozrejme aj proti vojenským lietadlám, ktoré narušia alebo sa nebezpečne priblížia k vzdušnému priestoru niektorej z krajín NATO, pričom podobne ako u civilných lietadiel, nie vždy ide o úmyselné narušenie vzdušného priestoru. Prípady narušenia vzdušného priestoru krajín NATO vojenskými lietadlami sa zintenzívnili hlavne po roku 2007, kedy ruské vzdušné sily obnovili praktiky z čias sovietskej éry, ktoré spočívajú v nasadzovaní strategických bombardovacích lietadiel na diaľkové hliadkové lety.[2] Ide hlavne o lety smerom k severnému pólu, Atlantickému a Tichému oceánu, pri ktorých sa lietadlá často dostávajú do blízkosti územia krajín NATO, vrátane prípadu, kedy ruské lietadlá letia nad Írske more medzi Spojeným kráľovstvom a Írskom.[3] Podobné situácie sa často vyskytujú aj nad Severným, Baltským a Čiernym morom.[4][5][6] Tieto narušenia a nebezpečné priblíženia k vzdušnému priestoru vojenskými lietadlami nie sú vždy úmyselné, ale týmto spôsobom, sa môžu preverovať aj schopnosti protivzdušnej obrany nejakej krajiny. Nielen ruské vojenské lietadlá narušujú alebo sa nebezpečne približujú k vzdušnému priestoru krajín NATO, ale podobné prípady sa často vyskytujú aj voči Rusku alebo Číne zo strany NATO.[7][8]
Pokiaľ je v rámci NATINAMDS zistené vzdušné ohrozenie nevojenského charakteru (napr. civilné lietadlo, ktoré sa má zneužiť ako nástroj teroristického útoku), použitie akýchkoľvek síl a prostriedkov proti tejto hrozbe nie je v právomoci velenia NATO. V takýchto situáciách dochádza k predaniu do národnej podriadenosti, čo znamená predanie velenia na poverenú národnú vládnu autoritu. Táto osoba má potom právomoc vydať rozkaz k zásahu na lietadlo označené ako Renegade, čo je ohrozenie v čase mieru, a to najčastejšie civilným lietadlom, ktoré je predmetom protiprávneho činu.[1]
Pokiaľ je medzi susednými krajinami NATO podpísaná príslušná dohoda, napr. aká je aj medzi Českom a Slovenskom, môžu lietadlá QRA za účelom splnenia misie vstupovať do vzdušného priestoru susedného štátu. V prípade, že podozrivé lietadlo prelietava z územia jedného členského štátu do druhého, je nutná koordinácia lietadiel QRA takým spôsobom, aby bolo zabezpečené aj priame „odovzdanie a prevzatie“ tohto lietadla medzi jednotlivými skupinami lietadiel QRA vo vzduchu.[1]
Okrem nižšie uvedených základní je v prípade výnimočného stavu alebo ohrozenia daného regiónu možné využiť aj ďalšie letiská, resp. letecké základne k dočasnému nasadeniu pohotovostných lietadiel QRA.
Albánsko, Čierna Hora a Severné Macedónsko nedisponujú stíhacími lietadlami, a tak sú ochranou vzdušného priestoru nad týmito krajinami poverené talianske a grécke vzdušné sily.[9] Od marca 2024 je v Albánsku k dispozícii na účely QRA aj obnovená základňa Kuçovë.[10]
Belgické vzdušné sily a Holandské kráľovské letectvo od polovice roka 2017 spolupracujú pri ochrane vzdušného priestoru nad všetkými troma krajinami Beneluxu.[11][12] Dovtedy si Belgicko a Holandsko zabezpečovali svoj vzdušný priestor samostatne, pričom Belgicko zodpovedá aj za bezpečnosť vzdušného priestoru nad Luxemburskom. Belgické vzdušné sily majú pre úlohy QRA k dispozícii dve letecké základne, kde sú dislokované stíhačky F-16.[13]
Bulharské vzdušné sily majú pre účely QRA v pohotovosti stíhačky MiG-29 na základni Krumovo.[14] V rámci misie Enhanced Air Policing sa tu od ruskej anexie Krymu v roku 2014 striedajú aj stíhačky z rôznych krajín NATO s cieľom posilniť protivzdušnú obranu tejto oblasti.[15][16][17]
Na ostrove Cyprus má Britské kráľovské letectvo pre účely QRA v pohotovosti stíhačky Eurofighter Typhoon na základni RAF Akrotiri, ktorá patrí pod Suverénne základňové územia Akrotiri a Dekeleia.[18]
Vzdušné sily Armády Českej republiky spolupracujú od februára 2017 so Vzdušnými silami Ozbrojených síl Slovenskej republiky pri ochrane vzdušného priestoru nad Českom a Slovenskom. Pre účely QRA majú v pohotovosti štyri stíhačky JAS 39 Gripen 211. taktickej letky na leteckej základni v Čáslavi. Základňa Pardubice slúži ako záložná.[19][20][21]
Dánske kráľovské letectvo vykonáva úlohy QRA zo základne Skrydstrup, kde má dislokované dve letky stíhačiek F-16, ktoré postupne nahrádzajú F-35. Vo výnimočných prípadoch môžu byť stíhačky F-16 a F-35 nasadené na QRA aj na letisku Bornholm.[22][23]
Fínske vzdušné sily využívajú na úlohy QRA primárne základne Kuopio a Rovaniemi, kde majú v pohotovosti stíhačky F/A-18 Hornet, ktoré môžu na tieto účely nasadiť aj z civilných letísk alebo iných dočasných základní.[24][25][26]
Francúzske vzdušné a vesmírne sily zabezpečujú QRA z viacerých leteckých základní v metropolitnom Francúzsku, kde sú dislokované stíhačky Rafale a Mirage 2000.[27][28][29]
Grécke vzdušné sily vykonávajú úlohy QRA z viacerých základní v Grécku a na gréckych ostrovoch, kde majú v pohotovosti stíhačky F-16, Mirage 2000 a Rafale.[30][31] Grécko zabezpečuje spolu s Talianskom aj ochranu vzdušného priestoru nad Albánskom, Čiernou Horou a Severným Macedónskom, ktoré nedisponujú stíhacími lietadlami.[32][9]
Holandské kráľovské letectvo spolupracuje od polovice roka 2017 s belgickými vzdušnými silami pri ochrane vzdušného priestoru nad všetkými troma krajinami Beneluxu.[11] Dovtedy si Holandsko a Belgicko zabezpečovali svoj vzdušný priestor samostatne, pričom Belgicko zodpovedá aj za bezpečnosť vzdušného priestoru nad Luxemburskom. Holandské kráľovské letectvo má pre úlohy QRA k dispozícii dve letecké základne, kde sú dislokované stíhačky F-16 a F-35.[33][34]
Chorvátske vojenské letectvo a protivzdušná obrana má pre účely QRA v pohotovosti stíhačky Rafale a MiG-21 na letisku Franja Tuđmana v Záhrebe a letisku v Pule.[35][36]
Island nedisponuje vzdušnými silami, a tak sú od mája 2008 na medzinárodnom letisku v Keflavíku nasadzované v nepravidelných intervaloch pre účely QRA stíhačky z rôznych krajín NATO v rámci misie Icelandic Air Policing. Na rozdiel od misie Baltic Air Policing nie sú pohotovostné lietadlá na Islande nepretržite, ale len keď si ich prítomnosť Island vyžiada.[37]
Pri ochrane vzdušného priestoru nad pobaltskými krajinami sa v rámci misie Baltic Air Policing v pravidelných intervaloch striedajú rôzne krajiny NATO. Pre účely QRA je v Litve určená letecká základňa Šiauliai, Lielvārde v Lotyšsku a Ämari v Estónsku.[38][39]
Maďarské vzdušné sily majú pre účely QRA v pohotovosti stíhačky JAS 39 Gripen Taktickej letky „Puma“ na leteckej základni Kecskemét.[40][41] Maďarsko spolu s Talianskom zabezpečujú aj ochranu vzdušného priestoru nad Slovinskom, ktoré nedisponuje stíhacími lietadlami.[9] Od 12. júna 2023 sa maďarské vzdušné sily oficiálne pripojili aj k dočasnej ochrane vzdušného priestoru nad Slovenskom, kým Vzdušné sily OS SR získajú nové stíhačky F-16. V prípade potreby má maďarské letectvo k dispozícii aj základňu Malacky na Slovensku.[42]
Luftwaffe má pre účely QRA v pohotovosti stíhačky Eurofighter EF 2000 na základniach Neuburg a Wittmundhafen s tým, že eskadra dislokovaná v Neuburgu sa zameriava na južnú časť Nemecka a eskadra na základni Wittmundhafen na severnú časť. Úlohy QRA môžu vykonávať aj eskadry dislokované na základniach Nörvenich a Laage. Ak je to nevyhnutné, môžu podľa dohody nemeckí stíhači QRA zasahovať aj vo vzdušnom priestore Poľska.[43][44][45]
Nórske kráľovské letectvo má pre úlohy QRA k dispozícii dve letecké základne so stíhačkami F-35.[47][48][49]
Vzdušné sily Poľskej republiky vykonávajú úlohy QRA zo štyroch základní, kde majú v pohotovosti stíhačky F-16, MiG-29 a FA-50. Ak je to nevyhnutné, môžu podľa dohody poľskí stíhači QRA zasahovať aj vo vzdušnom priestore Nemecka. Od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 je protivzdušná obrana Poľska posilnená prítomnosťou lietadiel z iných krajín NATO. Poľské vzdušné sily boli tiež dočasne poverené ochranou vzdušného priestoru nad Slovenskom, kým slovenské vzdušné sily získajú nové stíhacie lietadlá F-16. Tieto úlohy vykonávajú lietadlami F-16 primárne zo základne Łask, ale v prípade potreby majú k dispozícii aj základňu Malacky na Slovensku.[50][51][45][52][53][54]
Portugalské vzdušné sily majú pre účely QRA v pohotovosti stíhačky F-16 na základni Monte Real.[55][56]
Rumunské vzdušné sily vykonávajú úlohy QRA z troch základní, kde majú v pohotovosti stíhačky F-16.[57] V rámci misie Enhanced Air Policing sa na základni Mihaila Kogălniceana striedajú od ruskej anexie Krymu v roku 2014 aj stíhačky z rôznych krajín NATO s cieľom posilniť protivzdušnú obranu tejto oblasti. Od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 je ochrana vzdušného priestoru Rumunska ešte viacej posilnená prítomnosťou ďalších lietadiel štátov NATO.[58][17][59][60]
Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky spolupracujú od februára 2017 so Vzdušnými silami Armády Českej republiky pri ochrane vzdušného priestoru nad Slovenskom a Českom. Od 1. septembra 2022 slovenskú QRA dočasne zabezpečujú Vzdušné sily Poľskej republiky a Vzdušné sily Armády Českej republiky, kým slovenské vzdušné sily získajú nové stíhacie lietadlá F-16. Poľské vzdušné sily vykonávajú tieto úlohy lietadlami F-16 primárne zo základne Łask. České vzdušné sily pôsobia za týmto účelom so stíhačkami JAS 39 Gripen zo základne Čáslav.[61][62][63][52][54][53] Od 12. júna 2023 sa k tejto iniciatíve oficiálne pripojili aj maďarské vzdušné sily s lietadlami JAS 39 Gripen na základni Kecskemét.[42] Na tieto úlohy majú spojenci k dispozícii aj základňu Malacky.
Britské kráľovské letectvo má pre úlohy QRA v pohotovosti stíhačky Eurofighter Typhoon na základniach RAF Coningsby a Lossiemouth s tým, že perute dislokované v Coningsby sa zameriavajú na južnú časť vzdušného priestoru nad Spojeným kráľovstvom a perute na základni Lossiemouth na severnú časť.[64][65] Ak je to nevyhnutné, môžu podľa dohody britskí stíhači QRA vletieť aj do vzdušného priestoru neutrálneho Írska, ktoré nedisponuje stíhacími lietadlami, hoci ich nákup zvažuje. Dôvodom sú časté lety ruských lietadiel v blízkosti írskeho vzdušného priestoru.[66]
Španielske vzdušné a vesmírne sily vykonávajú úlohy QRA zo základní na Pyrenejskom polostrove a na Kanárskych ostrovoch, kde majú dislokované stíhačky EF-18 Hornet a Eurofighter EF 2000.[67][68]
Švédske vzdušné sily vykonávajú úlohy QRA z viacerých základní rozmiestnených po Švédsku, kde majú dislokované stíhačky JAS 39 Gripen. Vo výnimočných prípadoch sa môžu na tieto účely využiť aj iné letiská a tiež provizórne vzletové a pristávacie dráhy, ktoré vznikli z vopred určených úsekov švédskej cestnej siete.[69][70]
Talianske vzdušné sily vykonávajú úlohy QRA zo základní na Apeninskom polostrove a ostrove Sicília, kde majú dislokované stíhačky Eurofighter F-2000A a F-35.[71][72] Taliansko spolu s Maďarskom zabezpečujú aj ochranu vzdušného priestoru nad Slovinskom, ktoré nedisponuje stíhacími lietadlami.[9] Z rovnakého dôvodu sú talianske a grécke vzdušné sily poverené ochranou vzdušného priestoru nad Čiernou Horou, Albánskom a Severným Macedónskom.[9]
Turecké vzdušné sily vykonávajú úlohy QRA z viacerých základní rozmiestnených po Turecku, kde majú dislokované stíhačky F-16.[73][74][75]
Rakúske vzdušné sily vykonávajú úlohy QRA primárne zo základne Zeltweg, kde majú v pohotovosti tri stíhačky Eurofighter EF 2000. Základňa Hörsching pri Linzi slúži ako záložná.[76][77]
Vojenské letectvo a protivzdušná obrana Srbskej armády má pre úlohy QRA v pohotovosti MiGy-29 na základni Batajnica neďaleko Belehradu.[78][79]
Letecká základňa Batajnica: MiG-29
Švajčiarske vzdušné sily používajú na účely QRA primárne základňu Payerne, kde majú v pohotovosti dve stíhačky F/A-18 Hornet. Niekoľko týždňov v roku sa úlohy QRA vykonávajú aj zo základní Emmen a Meiringen. Letiská Zürich, Ženeva a Sion slúžia ako záložné. Švajčiarsko tiež zabezpečuje ochranu vzdušného priestoru nad neutrálnym Lichtenštajnskom, ktoré nedisponuje armádou.[80][81][82][83]