Srbsko a Čierna Hora Србија и Црна Гора ←  2003 – 2006  →  → vlajka znak
Geografia
Hlavné mesto	Belehrad
Rozloha	102 350 km²
Najvyšší bod	Djeravica
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov	10 832 545 (2006)
Národnostné zloženie	Srbi, Albánci, Čiernohorci
Jazyky	Srbčina
Náboženstvo	Srbské pravoslávne
Štátny útvar
Štátne zriadenie	republika
Mena	Srbský dinár euro (Čierna Hora)
Predchádzajúce štáty: Juhoslovanská zväzová republika Nástupnícke štáty: Srbsko Čierna Hora

Srbsko a Čierna Hora bol názov zväzu (spoločenstva, voľnej federácie) republík Srbska a Čiernej Hory. Tieto republiky do 3. februára 2003 tvorili bývalú (zvyšnú) Juhosláviu. Štát sa nachádzal na Balkánskom polostrove. 21. mája 2006 sa v Čiernej Hore uskutočnilo referendum, v ktorom sa 55,4 % zúčastnených voličov vyslovilo za samostatnosť. Únia zanikla po vyhlásení nezávislosti Čiernou Horou 3. júna 2006 a prevzatím nástupníctva a medzinárodno-právnej subjektivity Srbskou republikou 5. júna 2006.

Názov

Názov Srbsko a Čierna Hora je v jednotnom čísle, preto sa pre zväz používa formulácia “Srbsko a Čierna Hora je...”, a keď sa hovorí o dvoch republikách, formulácia “Srbsko a Čierna Hora sú...”. Úplný názov zväzu je Štátne spoločenstvo Srbska a Čiernej Hory, resp. Štátny zväz Srbska a Čiernej Hory (srbsky Državna Zajednica Srbija i Crna Gora).

Politika

Až do pádu ZSSR sa v Juhoslávii udržal komunistický systém z roku 1945. V roku 1991 sa väčšina republík odtrhla a vyhlásila samostatnosť. Len Srbsko s Čiernou Horou udržalo pôvodnú štátnu organizáciu a ponechalo si názov Juhoslávia. S prijatím novej ústavy sa v roku 2003 Juhoslovanská zväzová republika zmenila na štát s názvom Srbsko a Čierna Hora.

Krajiny mali spoločný parlament, tzv. „скупштина“, so 126 poslancami a niektoré ďalšie spoločné inštitúcie, ako spoločného prezidenta a ministerskú radu, ktorá zahŕňala päť ministerstiev (obrany, zahraničia, zahraničných ekonomických vzťahov, vnútro-ekonomickej harmonizácie, občianskych a menšinových práv). Spoločný parlament rokoval v Belehrade a ústavný súd sídlil v Podgorici. Obidva štáty mali vlastnú hospodársku politiku, a rovnako aj vlastnú menu. Medzi oboma krajinami existovala colná kontrola.

Dejiny

Hlavné články: Dejiny Srbska a Čiernej Hory, Dejiny Juhoslávie, Čiernohorská republika (1992 – 2006)

Územie dnešného Srbska a Čiernej Hory bolo v 6. – 7. storočí osídľované slovanskými kmeňmi. V 9. storočí tu vznikli prvé štátne útvary, závislé najprv od bulharskej ríše, neskôr od Byzancie. Najvýznamnejšie z nich boli Raška (v juhozápadnom Srbsku) a Zeta (na území dnešnej Čiernej Hory), ktoré sa stali centrom zjednocovacieho procesu srbských kmeňov, vrcholiaceho v 12. storočí vytvorením jednotného srbského štátu – od r. 1217 kráľovstva pod vládou dynastie Nemanjićou. Najväčšieho rozsahu, politického aj hospodárskeho dosiahlo stredoveké srbské kráľovstvo za vlády Štefana Dušana. V 2. polovici 14. storočia sa však postupne rozpadalo na jednotlivé feudálne dŕžavy. V roku 1389 bolo spojené srbsko-bosnianske vojsko porazené Turkami v bitke na Kosovom poli. Srbsko sa v roku 1459 stalo súčasťou Osmanskej ríše.

Boj srbského národa proti tureckému útlaku vyvrcholil začiatkom 19. storočia povstaním Karadjordjeho a Miloša Obrenovića (1815). Osmanská ríša bola potom nútená uznať faktickú samosprávu Srbska, ktoré bolo v rokoch 1830 – 31 oficiálne prehlásené za autonómne kniežatstvo v rámci Osmanskej ríše. Po víťazstve Ruska v rusko-tureckej vojne (1877-78) sa stalo plne suverénnym kniežatstvom, od roku 1882 kráľovstvom.

Počas balkánskych vojen (1912-13) Srbsko značne rozšírilo svoje územie a získalo významnú politickú prestíž medzi juhoslovanskými národmi. Pod zámienkou sarajevského atentátu vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Srbsku, čím sa začala prvá svetová vojna.

Po skončení vojny (1918) sa stalo jednou zo zväzových republík federatívnej Juhoslávie (zloženej z Chorvátska, Slovinska, Bosny a Hercegoviny, Srbska, Macedónska a Čiernej Hory). V roku 1945 vznikla Juhoslovanská federatívna ľudová republika, v roku 1963 Juhoslovanská socialistická federatívna republika (SFRJ).

V roku 1991 sa Chorvátsko, (Severné) Macedónsko, Slovinsko a v roku 1992 aj Bosna a Hercegovina osamostatnili od Juhoslávie, čím stratila mnoho zdrojov príjmov (v nepochybnom rade aj cestovný ruch) a nenávisť prerástla do krvavej občianskej vojny. V roku 1995 bol vyhlásený mier medzi Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou a Juhosláviou (i keď tichá nenávisť trvá naďalej). 4. februára 2003 sa Juhoslávia (resp. zvyšok z Juhoslávie) premenoval na Srbsko a Čierna Hora. 3. júna 2006 čiernohorský parlament vyhlásil nezávislosť Čiernej Hory, štát Srbsko a Čierna Hora formálne ešte existoval do 5. júna, kedy Srbsko po ňom prevzalo nástupníctvo.

Politické rozdelenie

Dve republiky a dve autonómne oblasti (kraje – „pokrajiny“):

• republika Srbsko s hlavným mestom Belehrad (zároveň hl. mesto spoločenstva)
  • Autonómna oblasť Vojvodina s hlavným mestom Novi Sad
  • Autonómna oblasť Kosovo a Metohia s hlavným mestom Priština
• republika Čierna Hora s hlavným mestom Podgorica