Moravské kniežatstvo bolo kniežatstvo rozprestierajúce sa na území dnešnej južnej Moravy, severovýchodneho Rakúska a západného Slovenska. Mocenským a duchovným centrom ríše bola Moravia (pravdepodobne nálezisko Mikulčice-Valy). Prvá správa o Moravanoch je z roku 822 v súvislosti s účasťou legati Marvanorum (vyslancov Moravanov) na franskom sneme vo Frankfurte.

Pozadie vzniku

Na území južnej Moravy a západného Slovenska sa predpokladá kontinuálna existencia kmeňových spoločenstiev, ktoré tvorili Samovu ríšu. Rozvrat Avarskej ríše urýchlilo ťaženie Karola Veľkého, ktorý podnikol v roku 791 vojenskú výpravu až do oblasti Čiech a Moravy. Novozaložené pohraničné marky Franskej ríše priamo ovplyvňovali život Slovanov, ktorí sa dostali pod vplyv Reznianského, Pasovského a Salzburského biskupstva.

Prvým doloženým kniežaťom bol Mojmír I., ktorý v roku 833 vtiahol do Nitrianskeho kniežatstva, vyhnal jej panovníka Pribinu a vytvoril tak Veľkomoravskú ríšu.

Pozri aj

• Nitrianske kniežatstvo
• Veľká Morava

Externé odkazy

• Dejiny Veľkej Moravy Archivované 2013-11-26 na Wayback Machine

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.